Slonia pamäť nie je fikcia, takto sa vítajú po rokoch odlúčenia
Matka slonica a jej unesený potomok sa stretli po vyše troch rokoch odlúčenia. Dojímavé video zvítania veľa hovorí o správaní týchto obrovských cicavcov, v mnohom sa podobajú ľuďom.
Mláďa uniesli a predali
Malého slona odchytili v roku 2011, keď mal tri roky a predali ho. Jeho nové uplatnenie malo byť v thajskom turistickom ruchu, kde mal nosiť na chrbte turistov. Odvtedy uplynuli viac ako tri roky a až teraz sa sloníča mohlo znova stretnúť s matkou, od ktorej ho násilne oddelili.
Malý slon s menom Me-Bai sa zachránil preto, že po únose chradol. Postupne strácal váhu a tak už nemohol ďalej rozvážať turistov.
Stretnutie po štvordňovej púti
Emocionálne stretnutie zachytili kamery slonieho prírodného parku na severe Thajska. Slona zobrali ošetrovatelia na 100-kilometrovú púť cez thajskú džungľu, aby uvidel matku. Po štvordňovej ceste pod horúcim slnkom ihneď zamieril k matke.
Mávanie ušami, ktoré vidieť na videu, je znakom radosti. Video zachytáva celú škálu prejavovania si náklonnosti. Slony majú citlivé choboty, sú citlivé na dotyky a aj na zvuk.
Slonia pamäť nie je fikcia, takto sa vítajú po rokoch odlúčenia
Podobní ľuďom
Vo voľnej prírode sa matka od mláďaťa oddelí len zriedkakedy, kým nemá aspoň 11 rokov. Slonie dospievanie sa v niečom podobá ľudskému, rovnako ako vek dožitia. Slony sú veľmi súdržné tvory, ktoré majú silné väzby v stádach.
Ázijské slony majú dobrú pamäť a veľké sociálne siete. Vedci pozorovaním zistili, že hlavne samice majú komplexnú sieť priateľov a príbuzných - tak ako je to u človeka. „Stádo“ slonov je v skutočnosti len zlomkom ich spoločenskej štruktúry na väčšom území.
"Slony sú schopné sledovať jeden druhého na veľké vzdialenosti volaním na seba a aj pomocou čuchu," vysvetlil Shermin de Silva, autor štúdie o sloňom správaní z Pennsylvánskej univerzity.
Slonia pamäť nie len prázdnym pojmom. "Naša štúdia ukazuje, že slony sú schopné rozoznať svojich priateľov a obnoviť vzťahy aj po tom, čo boli nadlho oddelené," dodal odborník.
