Podľa čoho si vyberáme obľúbené jedlá? Vedci riešia záhadu gastronómie
Hovorí sa, že sme to, čo jeme. V skutočnosti sme to, čo sme jedli a na čo sa pamätáme. Spomienky vzťahujúce sa k jedlu nemálo ovplyvňujú to, čo si denne kladieme na tanier. Uvádza sa to v novej štúdii švajčiarskych vedcov.
Chuť sa utvára od najútlejšieho veku. Môžeme však zmeniť svoje návyky tak, že sa pokúsime pamäť oklamať, píše taliansky denník Corriere della Sera. Vedci z Bazilejského univerzity vo Švajčiarsku prišli na to, že spomienka na jedlo je hlavným motorom voľby, ktorá prichádza v dôsledku zosilnenej komunikácie medzi hipokampom, zónou mozgu, ktorá je kľúčová pre zobrazovanie spomienok, a častí prefrontálnej mozgovej kôry, ktorá je "sídlom" rozhodovacích procesov.
Jeme najskôr hlavou, až potom ústami
V štúdii podrobne vysvetľujú, čo sa deje v mozgu, keď spomienka oživí túžbu po pochutine a poukazujú tak na to, prečo má každý z nás svoje obľúbené jedlá. Nejde len o chute, ale aj o vône, ktoré pripomínajú pokojné chvíle a rodinné zvyky.
Potvrdzuje to výskum Briana Wansink, riaditeľa Food and Brand Lab pri americkej Cornellovej univerzite. Jedlá, ktoré pripomínajú pokojné časy, sa však líšia podľa pohlavia: zatiaľ čo muži dávajú prednosť cestovinám a mäsu, pretože im pripomínajú materskú starostlivosť, ženy majú v obľube čokoládu a torty navodzujúce príjemné spomienky vzťahujúce sa k príprave jedál.
Tieto pokrmy sú preferované vtedy, keď potrebujeme jedlo "pre útechu". Pri každodennom výbere jedálnička sa však spoliehame na spomienky na to, čo nám chutilo. Jeme najprv hlavou, až potom ústami. A spomienky, ktorými sa v priebehu života pri výbere jedla riadime, sú spojené s ranným detstvom.
Negatívne spomienky zavážia taktiež
"Chuť sa utvára už od útleho veku. Spojenie príjemných spomienok z detstva s vyváženou a zdravou stravou je najlepší prostriedok, ako si v dospelosti vytvoriť správny jedálniček a vyhnúť sa tak nadváhe a obezite," uvádza Bettina Cornwellová z americkej Oregonskej univerzity.
Musíme však dávať pozor na negatívne spomienky. Výskum vedený Elizabeth Loftusovou z Kalifornskej univerzity ukázal, že je možné vštepiť si negatívne skúsenosti a zmeniť tak svoje zvyklosti pri stole.
Loftusovej sa podarilo "presvedčiť" niekoľko dobrovoľníkov o tom, že im v detstve bolo zle, keď jedli vajcia. Falošné spomienky na jedlo sa môžu vytvoriť aj pomocou rozhovorov s inými osobami.
"Dobrovoľníci potom podstatne znížili spotrebu vajec a to isté sa podarilo aj s ďalšími jedlami, ako je zmrzlina. Ide to aj opačne: pri sérii pokusov sme dobrovoľníkom vštepili falošné pozitívne spomienky a presvedčili sme ich, že ich obľúbeným jedlom v detstve bola špargľa. Výsledkom bolo , že na ňu potom mali väčšiu chuť a jedli ju častejšie. To všetko naznačuje, že spomienky môžu na jednej strane riadiť výber potravín, ale na druhej strane môžu byť 'ovládnuté': obézny mladík by tak mohol byť podrobený terapii na báze falošných pozitívnych spomienok spojených so zdravou stravou," hovorí Loftusová.
