Z Grécka hlásia nevídaný objav, našli hrobku hrdinu z trójskej doby

Obklopený stovkami predmetov

Hrobku našli na juhozápade Grécka, v mieste starovekého mesta Pylos. Pochádza z doby bronzovej, ale od bežných objavov z tejto doby sa výrazne líši. Samotní archeológovia podľa CNN označili nález za "jednu z najkrajších ukážok prehistorického bohatstva na gréckej pevnine.“

Okrem kostí muža bolo v hrobke 1 400 ďalších predmetov. Všetky svedčili o jedinečnom postavení mŕtveho bojovníka. Pri tele ležal bronzový meč so slonovinovou rukoväťou a štyri zlaté prstene – toľko sa nenašlo v nijakom gréckom hrobe na pevnine.

Je veľmi zriedkavé, že hrobka patrila len jednej osobe. V tejto dobe aj oblasti sú totiž typické hrobky určené pre viac ľudí. Veľké bohatstvo sa našlo aj v Mykénach, ale keďže išlo o hroby pre viacero osôb, tak bolo ťažké rozoznať, koľko ktoré predmety patrili komu.

V hrobke sa našiel aj náhrdelník, zlaté a strieborné poháre a viac ako 50 zložito vyrezávaných pečatí. Všetky boli v minojskom štýle. Minojská kultúra prekvitala na Kréte a bola predchodcom tej mykénskej, ku ktorej zrejme patril pochovaný prominentný bojovník.

Nález z hraničnej doby

Nález vrhá nové svetlo na vznik mykénskej civilizácie, a teda stratený svet Agamemnóna, Nestora, Odyssea a ďalších hrdinov opísaných v Homérových eposoch.

V Pylose sa už dávnejšie našli základy Nestorovho paláca, ktorý bol administratívnym centrom oblasti. Jeho skaza prišla v roku 1180 pred Kristom, čo je približne obdobie pádu Tróje opísanej Homérom v Iliade. Palác bol súčasťou mykénskej kultúry. Z jej popola vznikla o niekoľko storočí neskôr klasická grécka kultúra, a teda aj európska civilizácia.

Paláce nájdené v Mykénach a v Pylose majú spoločný rys - inšpirovali sa minojskou kultúrou. Neskôr však Mykénci získali nadvládu na mori a obchodovali s celým Stredomorím. S pádom Kréťanov prišiel rast Mykéncov. Práve nájdený hrob môže byť kľúčom k pochopeniu prekrývania sa mykénskej a minojskej kultúry.

Byrokracia z najlepších palácov

"Určite sme neočakávali, že nájdeme niečo takéto. V prvom rade sme nehľadali hrobku, pretože nájdenie nevyrabovanej hrobky je extrémne zriedkavé. Je to naozaj fenomenálne," povedala Sharon Stockerová, ktorá spolu s manželom Jackom Davisom viedla tím archeológov z Univerzity v Cincinnati. "Je to jedna z najzásadnejších ukážok prehistorického bohatstva objaveného na gréckej pevnine za posledných 65 rokov," dodal tím archeológov.

Desiatky pečatidiel pochádzali z Kréty, kde hrali dôležitú úlohu v byrokratickej kultúre ostrova. "Objekty museli vzísť z najlepších dielní palácov na Kréte," vyjadril sa archeológ Jack Davis.

Otázkou zostáva, ako sa mohli dostať na grécku pevninu. Zatiaľ sa dá len špekulovať. Pečatné kamene z karneolu, ametystu, jaspisu, achátu, zlata mohol muž nazhromaždiť pre ich exotický pôvod a získať priamo z Kréty alebo od krétskych obchodníkov.

Podľa Stockerovej na základe analýzy objektov možno historici získajú obraz o rozsiahlych obchodných sieťach, ktoré existovali medzi starovekým civilizáciami. Napríklad predmety z ametystu môžu byť zo Stredného Východu, zatiaľ čo jantár môže byť z Pobaltia.

Priženil sa ku krétskej aristokracii?

Obchod je však len jednou z možností, do úvahy prichádza aj sobáš. Bojovník sa mohol priženiť do krétskej dynastie, alebo dokonca založiť vlastnú dynastiu. Ak pokračujeme v špekulácii ďalej, môže to znamenať, že prišiel do Pylosu so skupinou ľudí a podmanil si obyvateľov mesta. Táto teória by vysvetľovala, prečo leží v hrobke sám. Muž mohol byť dôležitou osobou v meste alebo bol súčasťou zvláštnej komunity.

"Zatiaľ nemáme žiadnu predstavu o identite muža," povedala Stockerová. Vie sa len, že to bol veľmi dôležitý a bohatý človek.

"V tomto období sa v Grécku pochovávali ľudia zvyčajne s keramickými predmetmi, ale tento muž bol tak bohatý, že sa nenašla žiadna keramika. Pochovali ho s bronzom, striebrom a zlatom," tvrdí archeologička. Kosti naznačujú, že bol robustnej postavy. Nájdené predmety naznačujú, že mohlo ísť o bojovníka, zrejme starého do 35 rokov.

Archeologička Stockerová tvrdí, že tiež mohol byť aj kňazom, pretože mnoho objektov malo rituálny význam. V hroboch bojovníkov sa doteraz nachádzali aj šípy, ale tu žiadne neboli. Dýka bola celá zlatá, čo môže tiež naznačovať jej rituálny účel.

Na nálezy sa musia pozrieť mnohí odborníci. Antropológovia budú skúmať kosti a zisťovať spôsob jeho života a príčinu smrti. Neznámy však počas života rozhodne netrpel. Vedúca výskumu poznamenáva, že mal "extrémne dobre zachované zuby".