Čo majú za lubom? Ruské ponorky snoria okolo kľúčových oceánskych káblov
Vzťahy Ruska a USA v mnohom pripomínajú studenú vojnu. Američania sa najnovšie obávajú podozrivej aktivity Rusov okolo podmorských káblov. Manipuláciou s nimi môžu získať vojenské tajomstvá aj položiť ekonomiky.
Pričasto v okolí podmorských káblov
Internet umožňuje spojenie a prenos informácií v krátkom okamihu. Kontinenty však oddeľujú široké oceány a bez podmorských optických káblov položených na dne by komunikácia medzi nimi vyzerala úplne inak. Cielené narušenie káblov by mohlo ochromiť bežnú komunikáciu, ale aj svetové burzy.
Niektoré americké vojenské a spravodajské služby sa nazdávajú, že ruské ponorky a špionážne lode až príliš agresívne operujú v blízkosti podmorských káblov. Kladú si otázku: Plánujú Rusi na optické podmorské linky útok?
Podobný strach má korene ešte v časoch studenej vojny. Už vtedy existovali obavy, že by sa Rusi mohli napojiť na podmorské káble a sledovať Američanov.
Počas konfliktu môžu rozhodnúť
Denník New York Times prináša dôkazy o tom, že súčasné vzťahy medzi Západom a Východom sa začínajú podobať na studenú vojnu. Obe mocnosti sa pozorne sledujú a sú veľmi citlivé na každý svoj krok. V čase napätia či konfliktu by ochromenie informačných zdrojov mohlo byť rozhodujúcim ťahom. Niekoľko zdrojov potvrdilo americkému denníku, že záujem Rusov a Američanov o podmorské káble naozaj existuje.
Americkí dôstojníci neoficiálne potvrdili, že v Severnom mori a v severovýchodnej Ázii, ba dokonca aj bližšie k americkému pobrežie, monitorujú zvýšenú aktivitu Rusov pozdĺž trás káblov.
Minulý mesiac ruská špionážna loď Jantár vybavená dvomi samohybnými ponorkami križovala východné pobrežia USA na svojej ceste na Kubu. Jeden z káblov je umiestnený v blízkosti zátoky Guantánamo. Loď zaregistrovali americké špionážne satelity, lode aj lietadlá. So svojim vybavením by určite dokázala preseknúť kábel, potvrdila americká strana.
Kotvy aj žraloky
Káble sú na hladine mora už od 19. storočia a za celý ten čas sa poškodzujú. Káble presekávajú hlavne námorníci náhodou, keď po morskom dne ťahajú kotvu. Platí to až pre dve tretiny prípadov.
Ak k takémuto niečomu dôjde, oprava nie je príliš náročná, pretože sa odohráva v malej hĺbke. Za poruchami stoja aj prírodné katastrofy. Zaznamenali sa aj prípady, keď žraloky obžierali káble. Google si na ochranu pred morskými predátormi pokryl svoj kábel kevlarom. Výraznejší problém môžu spôsobiť poruchy vo veľkých hĺbkach. Za najväčšiu hĺbku, v ktorej leží kábel, sa považuje 8 000 metrov.
Ak sa na základe elektrického merania zistí miesto poškodenia, príde na rad práca údržbového tímu. Kábel sa rozreže, vytiahne na loď a tam sa bližšie identifikuje problém. Kábel so záplatou potom opäť hodia do mora.
Ťažšie sa monitorujú káble vo veľkých hĺbkach. Morské dná križuje približne 300 káblov a hoci ich neregistruje žiadna oficiálna centrálna autorita, ich približné trasy sú vo všeobecnosti známe.
Hľadajú vojenské káble?
Výnimkou môžu byť káble, ktoré používajú na komunikáciu vojaci. Tieto sa na bežne dostupných mapách nájsť nedajú, Američania sa boja, že sa ruské lode snažia odhaliť tieto dôležité tepny.
Úloha káblov je dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Každý deň prenášajú informácie o obchode v hodnote mnohých biliónov dolárov, vrátane účtovných transakcií finančných inštitúcií. Každé narušenie by znamenalo aj narušenie toku kapitálu. Káble zároveň prenášajú viac ako 95 percent dennej komunikácie.
Boj o podmorské káble nie je novou záležitosťou. Počas tajnej operácie Ivy Bells v roku 1971 sa americkej ponorke podarilo v Ochotskom mori pri Japonsku identifikovať sovietsky telekomunikačný kábel a napojiť ho na odpočúvanie.
Počas vlečúcej sa kauzy odpočúvania NSA sa špekulovalo aj o tom, že americká ponorka Jimmy Carter mala prístroje schopné získať informácie z podmorského kábla.
Oficiálne sú to oceánológovia
Dnes brázdi záujmové vody, pod ktorými sú natiahnuté káble, ruská loď Jantár. Oficiálne ide len o oceánografickú loď. Jantár je podľa ruskej strany vybavený unikátnymi technológiami na zber dát o oceánskom prostredí.
Z pohľadu Američanov je situácia dramatickejšia. Podľa amerického admirála Marka Fergusona za posledné roky intenzita ruských ponorkových patrol vzrástla o 50 percent. Do rozvoja vojenskej infraštruktúry Rusi hojne investujú. Na rozvoj Čiernomorskej flotily putuje 2,4 miliardy dolárov.
Rusko razí líniu hybridnej vojny, čo je zmes konvenčnej, kybernetickej a mediálnej vojny. Hranica medzi mierom a vojnou sa stiera, opísal pred časom novú vojenskú doktrínu náčelník generálneho štábu ozbrojených síl Ruskej federácie Valerij Gerasimov.
Obavy popisuje aj admirál Ferguson. Podľa neho sú informačné hybridné zbrane vytvorené s tým cieľom, aby narušili rozhodovací cyklus Severoatlantickej aliancie.