Čína chce vyhrať súboj o strategické more, postavila si súostrovie
Najľudnatejšia krajina sveta je vo svojom regióne dominantnou silou. Možnosti Číny sú obrovské, v súboji o strategické more si preto môže dovoliť veci, ktoré by sa iným štátom zdali nepredstaviteľné.
Križovatka s bohatými zásobami
Čína si nárokuje právo na väčšinu plochy strategického Juhočínskeho mora v okrajovej časti Tichého oceána, hoci sa niektoré jeho oblasti nachádzajú stovky kilometrov od najjužnejšej provincie Krajiny draka.
V mori, pod ktorým zrejme ležia bohaté zásoby ropy a zemného plynu, sa však križujú aj nároky ďalších štátov - Filipín, Vietnamu, Malajzie, Bruneja či Taiwanu. Juhočínske more je skutočnou križovatkou, vedie tadiaľ námorná trasa z Melackého prielivu. Napätie v oblasti dokazuje aj udalosť z minulého roka, keď veľká čínska loď narazila do vietnamskej rybárskej lode a potopila ju.
Vzniká sedem ostrovov
Čína sa rozhodla vyhrať súboj o oblasť netradičným spôsobom. V oblasti pri Spratlyho ostrovoch, kde z mora vytŕčal len menší útes, začala budovať súostrovie. Od leta 2014 Číňania navážajú k útesu tony piesku a budujú sedem malých ostrovov.
Takto vyzerala Fiery Cross v marci 2006. (CSIS/AMTI)
Podoba Fiery Cross sa v roku 2015 radikálne zmenila. (CSIS/AMTI)
Satelitné snímky odhaľujú, že za rok práce zásadne pokročili. Päť ostrovov je už pred dokončením. Na jednom z ostrovov sú dva heliporty, 10 satelitno-komunikačných antén a zrejme aj jedna radarová veža. Fungujú tam už aj dva majáky a cementáreň.
Tesne pred dokončením sa javí aj pristávacia dráha, ktorá zodpovedá parametrom čínskej armády pre pristávacie a štartovacie dráhy. Číňania postupujú rýchlo, ešte v apríli bola hotová len tretina dráhy.
Satelitné snímky priniesla Asia Maritime Transparency Initiative, ktorá sleduje premeny útesu. Najväčšie zmeny dokumentuje práve na ostrove Fiery Cross (Ohnivý kríž). To, čo bolo prednedávnom len nánosom z koralov, je teraz majestátnou prezentáciou čínskeho záujmu o more v tejto časti sveta.
Zraniteľné, ale strategické
Pristávacia dráha s dĺžkou 3 kilometre aj prístavisko dostatočne veľké pre príjem tankerov a vojenských lodí, otvárajú otázku ďalšieho možného rozvoja čínskych ostrovčekov. Aké má Čína zámery, keď dokáže nalievať obrovské prostriedky do vybudovania ostrovov z ničoho?
Asia Maritime Transparency Initiative odhaduje, že novovytvorené súostrovie môže mať strategický význam. A to aj napriek tomu, že ostrovy "sú príliš malé a zraniteľné," ľahko by ich mohol ohroziť tajfún a v časoch vojny by boli ľahkým cieľom. Ostrov však môže byť dobrou základňou pre letecké a námorné hliadky monitorujúce more.
Čína chce vyhrať súboj o strategické more, postavila si súostrovie
Diplomatické varovania
Budovanie umelých ostrovov považuje Čína za svoju vnútornú záležitosť, pretože ležia na jej území. Deklaruje, že ostrovy použije ako základňu na vedecký výskum, alebo na humanitárne účely. Čínske ministerstvo zahraničia však potvrdilo, že ostrovy budú napomáhať aj bližšie neupresneným vojenským cieľom.
Opačný názor zastávajú v Spojených štátoch, keďže Biely dom podporuje nároky Filipín. Podľa Američanov podobná stavba môže destabilizovať región. Varovný prst dvihla aj Austrália. Čína sa snažila upokojiť situáciu vyhlásením, že projekty neovplyvnia plavbu ani prelety nad Juhočínskym morom.
Dohovor OSN o morskom práve, ktorý je signovaný aj Čínou, hovorí, že krajiny majú nárok na využitie pobrežných vôd vo vzdialenosti 200 námorných míľ od pobrežia. Zvyšok morí je teda pod medzinárodným právom a má sa využívať na mierové účely.
Na umelých ostrovoch už v obrovských skleníkoch rastie zelenina. (Sina.com)