Na najväčšie vesmírne dobrodružstvo ľudstva sa možno vyzbierajú miliardári
Dožiť svoj život na Červenej planéte chcú desaťtisíce ľudí. Projekt Mars One však potrebuje obrovské zdroje. Zabezpečiť ich môžu miliardári.
Kto dá 6 miliárd?
Súkromný projekt Mars One plánuje v roku 2027 dopraviť prvých ľudí na Červenú planétu. Malo by ísť o jednosmernú cestu, teda astronauti sa zároveň stanú prvými osadníkmi.
"Mars One je ambiciózny a myslím si, že výraz bláznivý je to správne pomenovanie pre tento projekt. Možno nám zatelefonuje nejaký miliardár, ktorý povie: Chcem, aby sa to realizovalo. Chcem, aby sa prvé mesto na Marse volalo Gatesville alebo Slim City," povedal spoluzakladateľ Mars One projektu Bas Lansdorp a narážal tak na ľudí s obrovskými zdrojmi. Možno sa takto snažil osloviť spoluzakladateľa Microsoftu Billa Gatesa alebo mexického telekomunikačného magnáta Carlosa Slima. Náklady na misiu odhadujú na najmenej 6 miliárd dolárov.
Ťažšie ako na Mesiac
Misia na Mars sa veľkosťou projektu môže porovnať s cestou Neila Armstronga a Buzza Aldrina na Mesiac v 60. rokoch. Vtedy stál let Apollo 11 ekvivalent dnešnej sumy 102 miliárd dolárov.
Práve na tento zásadný finanční rozdiel poukazujú skeptici a tvrdia, že projekt Mars One nerealizovateľný. Navyše Mars One plánuje každé dva roky vysielať nové a nové posádky, ktoré budú Mars zaľudňovať. Organizácia každého jedného takéhoto vysadenia na Červenej planéte má stáť 4 miliardy dolárov.
"Mars One ako jednosmerná misia je nemysliteľná a neudržateľná bez výrobných kapacít založených priamo na Marse," povedal jeden z kritikov Mars One, doktorand z prestížneho Massachusetts Institute of Technology Andrew Owens.
Porovnaniu s misiou Apollo 11 sa nebráni ani šéf Mars One. Lansdorp poukázal, že keď americký prezident John F. Kennedy ohlasoval pristátie na Mesiaci do konca desaťročia, veľa vecí sa kazilo. Väčšina amerických pokusov o dosiahnutie orbitu bola neúspešná.
"Potrebovali sme rakety, aby sme sa dostali na Mesiac. Potrebovali sme prenosné systémy, podporujúce život, pristávacie systémy, počítače. To všetko sa vyvinulo v ďalších ôsmich rokoch," reagoval Lansdorp na kritiku.
Miliardárska injekcia na rozbeh
Samotný Mars One už svoj časový plán posúval, finálny odlet presunul z roku 2023 na 2025 a potom na 2027. Ani tých spomenutých 6 miliárd v projekte nepovažujú za zásadne konečnú sumu.
Mars One potrebuje peniaze nielen na techniku, ale aj milióny na dopadové štúdie a zamestnancov. Všetko by sa mohlo výrazne pohnúť dopredu s pomocou miliardára, ktorý by zdieľal nadšenie, ale aj svoje peniaze.
"Predstavte si Mars One so šiestimi miliardami na konte. Zrazu by veľké letecké spoločnosti, ktoré majú pristávacie systémy vhodné aj na Mars, telefonovali a ponúkali ich," tvrdí Lansdorp.
Superboháči už na hviezdy hľadia
Vesmírne dobrodružstvá už zlákali mnohých superboháčov. Zakladateľ Amazonu Jeff Bezos investoval do firmy Blue Origin, ktorá už úspešne otestovala vesmírnu raketu aj návratový modul, zakladateľ PayPal Elon Musk založil SpaceX, aby prevádzkoval komerčné lety do vesmíru. Jeho spoločnosti sa podarila 1,6 miliardová zmluva s NASA na 12 bezpilotných misií na vesmírnu stanicu ISS.
K zástupu superboháčov, ktorí si chcú splniť detské sny vo vesmíre, patrí aj britský podnikateľ Richard Branson, ktorého nadchýnajú suborbitálne lety alebo spoluzakladateľ Microsoftu Paul Allen. Jeho Stratolaunch Systems chce vytvoriť najväčšie lietadlo na svete, ktoré by dokázalo vyniesť do vesmíru astronautov aj náklad.
Odkázaní na politikov
Skúmanie planéty Mars je dlhodobo prioritou aj pre štátny úrad NASA. Rozdiel v porovnaní s projektom Mars One je v tom, že NASA hovorí o obojsmernom lete, teda rozmýšľa o návrate ľudskej posádky.
Celý dvadsaťročný program výskumu a vývoja Marsu môže stáť až 100 miliárd. Väčšina peňazí v súčasnosti smeruje do vývoja kozmickej lode Orion a na vývoj novej rakety, ktorá astronautov vynesie do hlbokého vesmíru. NASA je presvedčená, že ak testy prebehnú v poriadku, v roku 2033 by ľudská posádka už mohla zamieriť k Marsu.
NASA je však na rozdiel od súkromnej spoločnosti odkázaná na podporu Kongresu, a preto jej boj o priazeň politikov môže byť ešte namáhavejší ako čakanie na telefonát miliardárov. Americkí politici sa cítia povolaní vyjadrovať sa k financiám, ale aj k tomu, na čo sa pri vesmírnom bádaní zamerať.
Ako schodná možnosť by sa mohla ukázať fúzia oboch prístupov, spojenie silného výskumného centra so súkromnými spoločnosťami. NASA už spolupracuje so SpaceX pri nepilotovaných letoch na ISS, s Boeingom zase podpísala zmluvu o pilotovaných letoch na vesmírnu stanicu.
