Nezblázni sa človek na Marse? Odpovede hľadali na havajskej sopke
Ľudstvo sa chystá na Červenú planétu. Okrem obrovských technických problémov, ktoré treba pred cestou vyriešiť, je tu aj psychologická stránka veci. Ako na astronautov zapôsobí dlhá izolácia vo vesmírnej lodi?
Osem mesiacov izolácie
NASA sa v spolupráci s Havajskou univerzitou rozhodla izolovať na osem mesiacov skupinu ľudí a pozorovať ich na každom kroku. Poslúžili k tomu nielen kamery, ale aj pohybová čidlá a senzory na sledovanie zdravotného stavu. Umiestnili ich do prostredia, ktoré pripomínalo kolóniu na Marse.
V žiadnom prípade však nešlo o dramatickú reality šou. Psychológovia zostavili skúšobný tím presne podľa takého kľúča, podľa ktorého by vyberali reálnu skupinu astronautov na cestu na Mars.
Univerzita do experimentu zapojila šiestich ľudí. Zo 700 uchádzačov vybrala tri ženy a troch mužov. Veliteľkou tímu sa stala Martha Lenio, inžinierka zaoberajúca sa fotovoltaikou. Ku „kolonistom“ patril napríklad aj vojnový veterán z Iraku, ktorý je zároveň mikrobiológom, ďalej letecký inžinier či astronómka.
Výskumníci po celý čas sledovali výkonnosť aj emocionálne reakcie testovanej skupiny. NASA dúfa, že získané poznatky pomôžu astronautom na skutočnej misii na Červenú planétu lepšie sa vysporiadať s komunikačnými a osobnými problémami, ako je stres alebo depresie.
„Astronauti sú veľmi stoickí ľudia, veľmi vyrovnaní a v určitej miere váhajú s nahlasovaním problémov,“ priznala Kim Binsted, profesorka a vedúca výskumníčka projektu.
Von mohli len v skafandri
Experiment prebiehal na mieste, ktoré sa vizuálne veľmi podobá na Červenú planétu. Pôda pod vulkánom Mauna Loa pripomína marťanský povrch. Tím astronautov žil po celý čas v príbytku pripomínajúcom sofistikovanejšiu mongolskú jurtu.
Nezblázni sa človek na Marse? Odpovede hľadali na havajskej sopke
Počas pobytu členov skupiny úplne odstrihli od sveta. V príbytku mohli zostať bez ochranných oblekov, ale von sa dostali iba v skafandri.
V marťanskej kolónii existovala možnosť sprchovať sa len jedenkrát za týždeň, aj to len 6 minút. Na súkromie veľa priestoru nemali, neustále boli nútení spolupracovať. Stres mohli odbúrať jogou a počas slnečných dní mohli využiť aj solárne napájaný bežecký pás.
Chýbal im vánok aj zelenina
Tvrdé podmienky marťanskej misie mala nasimulovať príprava jedál z prášku. Už predchádzajúce dva štvormesačné projekty na Havaji riešili otázku stravy, ktorá by mala byť pre budúcich kolonistov dostatočne pestrá a vyvážená. Členovia skupiny po experimente priznali, že najviac im chýbala čerstvá zelenina a ovocie.
Po skončení osemmesačnej izolácie sa výskumníci tešili najmä z vánku. Mesiace ho totiž nemohli pocítiť pre ochranné odevy. „Keď ste v skafandri, všetko čo cítite je len protitlak, ktorý robí všetko ťažším. Ste ochudobnení o ten pocit na pokožke,“ vyjadrila sa pre CNN jedna z účastníkov testovania, Jocelyn Dunne.
Misia v 30. rokoch
Misia na Mars je prioritou pre NASA, jej realizácia sa očakáva v 30. rokoch nášho storočia. Hoci osemmesačné testovanie vyzerá ako dlhý čas, let na Mars bude zrejme ešte dlhší.
Už roky agentúra experimentuje so simuláciou prostredia cudzích planét. Robotiku testujú napríklad v arizonskej púšti a v Arktíde.
Skúmajú aj ľudí. V tomto období prebieha pozorovanie astronauta Scotta Kellyho, ktorý je dlhodobo vo vesmíre, kým na Zemi je jeho dvojča.
Extrémnejšie testovanie v simulátore kozmickej lodi urobila už Európska vesmírna agentúra v spolupráci s Moskvou a Čínou. V Moskve nasimulovala 18-mesačný let na Mars so šesťčlennou posádkou. Experiment odohrávajúci sa od júna 2010 do novembra 2011 bol najdlhšie trvajúci svojho druhu.
Vedci zistili, že stres, izolácia, ako aj nezvyčajná úroveň svetla mali veľký vplyv na organizmy účastníkov simulácie. Napríklad ich telesná teplota sa znížila o 0,4 stupňa Celzia.
