Pripomíname si 23. výročie prijatia Deklarácie o zvrchovanosti
Deň prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky si občania krajiny pripomínajú 23. krát. Slovenská národná rada ju schválila v roku 1992 v rámci bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vyhlásila ňou zvrchovanosť Slovenskej republiky.
Riešenie štátoprávneho usporiadania
Po júnových voľbách v roku 1992 sa najsilnejšie a víťazné politické subjekty v Čechách a na Slovensku ODS a HZDS dohodli na vzájomných rokovaniach o riešení štátoprávnych problémov vtedajšej federácie. Deklaráciu prijal slovenský parlament po volebnom víťazstve Hnutia za demokratické Slovensko v súlade s jeho programom a s programom Slovenskej národnej strany. Podľa navrhovateľov to bolo v čase, keď sa už nepredpokladali významnejšie zvraty v rokovaní medzi lídrami ODS Václavom Klausom a HZDS Vladimírom Mečiarom o ďalšom štátoprávnom usporiadaní ČSFR.
Na Slovensku sa politické grémium SNR tvorené predsedami poslaneckých klubov a predsedom SNR 13. júla 1992 zaoberalo Deklaráciou o zvrchovanosti SR a oznámilo, že dokument sa bude schvaľovať nadpolovičnou väčšinou hlasov poslancov. O štyri dni neskôr - 17. júla 1992 - sa Deklarácia o zvrchovanosti SR prerokúvala v slovenskom parlamente. Na slávnostnom zasadnutí SNR, ktoré viedol jej vtedajší predseda Ivan Gašparovič, sa zúčastnili ústavní činitelia, predstavitelia Federálneho zhromaždenia ČSFR a vlády ČSFR, cirkevní hodnostári a zahraniční hostia - poslanci Európskeho parlamentu. V rozprave vtedajší slovenský premiér Vladimír Mečiar označil prijatie Deklarácie za kvalitatívny zlom, na ktorý Slováci čakali vyše 1000 rokov.
Havel odstúpil z funkcie
Vladimír Mečiar limitoval platnosť federálnej ústavy na Slovensku do dňa nadobudnutia účinnosti Ústavy SR. Obrátil sa aj na občanov ČR, ktorým oznámil, že cieľom Slovákov nie je a nikdy nebude prerušiť spolužitie s nimi. Vtedajší predseda FZ Michal Kováč prečítal posolstvo 56 poslancov zvolených v SR do FZ, ktorým sa pripojili k vyhláseniu Deklarácie. Na menovitom hlasovaní sa zo 150 poslancov SNR zúčastnilo 147. Z nich 113 hlasovalo za: 73 z HZDS, 15 zo SNS a 25 zo Strany demokratickej ľavice. Proti bolo 24 poslancov: 17 z Kresťanskodemokratického hnutia a sedem z vtedajšieho Spolužitia. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov: šesť z bývalého Maďarského kresťanskodemokratického hnutia, traja zo SDĽ a jeden zo Spolužitia. V ten istý deň prezident ČSFR Václav Havel oznámil, že odstúpi z funkcie.
Na oslavu prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR sa každoročne stretávali viacerí občania pri vatrách, ktoré dostali názov "Vatry zvrchovanosti". Pre niektorých občanov SR tak vznikla nová tradícia spojená so 17. júlom.
.jpg?v=109200)
Znenie Deklarácie
Deklarácia Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Schválené Slovenskou národnou radou uznesením zo 17. júla 1992 číslo 26.
My, demokraticky zvolená Slovenská národná rada, slávnostne vyhlasujeme, že tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť sa naplnilo. V tejto historickej chvíli deklarujeme prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie tak, ako to zakotvujú aj všetky medzinárodné dohody a zmluvy o práve národov na sebaurčenie.
Uznávajúc právo národov na sebaurčenie, vyhlasujeme, že aj my si chceme slobodne utvárať spôsob a formu národného a štátneho života, pričom budeme rešpektovať práva všetkých, každého občana, národov, národnostných menšín a etnických skupín, demokratické a humanistické odkazy Európy a sveta. Touto deklaráciou Slovenská národná rada vyhlasuje zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa.
Bratislava 17. júl 1992
