Argentína zbankrotovala sedemkrát, pre Grécko je však zlým príkladom

Bude to ťažšie ako v Argentíne

Argentína od získania nezávislosti v roku 1816 vyhlásila platobnú neschopnosť celkovo sedemkrát, naposledy v minulom roku. Varovným príkladom pre Grécko je však rok 2001, keď Argentína vyhlásila neschopnosť splácať štátny dlh v celkovej výške takmer 100 miliárd USD (89,27 miliardy eur).

Odborník na medzinárodné financie na Americkej univerzite a autor množstva analýz argentínskeho bankrotu Arturo C. Porzecanski považuje Argentínu za vhodnú analógiu k situácii Grécka. No Grécko to bude mať ťažšie. S týmto tvrdením súhlasí aj Daniel Gros, riaditeľ Centra európskych politických štúdií a autor analýzy porovnávajúcej Grécko a Argentínu.

Argentína podobne ako dnes Grécko zažila na prelome tisícročí niekoľko rokov útrap a ťažkostí. Od Medzinárodného menového fondu (MMF), Svetovej banky a USA si požičiavala vysoké sumy a všetky úvery boli podmienené nepopulárnymi úspornými opatreniami. Keď Argentína odmietla splniť stanovené ciele deficitu štátneho rozpočtu, MMF zadržal platby.

Nasledoval panický výber vkladov z bánk a zmrazenie vkladov, čo malo za následok nepokoje a demonštrácie. V srdci hlavného mesta Buenos Aires došlo ku krvavým zrážkam demonštrantov a polície a vtedajší prezident Fernando de la Rúa musel utiecť z krajiny vrtuľníkom. Argentína v poslednom týždni roka 2001 vyhlásila neschopnosť splácať štátny dlh vo výške 93 miliárd USD a prudko devalvovala peso, ukotvené k doláru.

Nezamestnaní zametali ulice

K sociálnym nepokojom a politickej nestabilite (Argentína mala v priebehu štyroch dní až troch prezidentov) sa pridružila recesia. Desaťtisíce nezamestnaných ľudí zametalo ulice. Vklady v amerických dolároch boli konvertované na peso, čím stratili polovicu svojej kúpnej sily.

Navzdory tomu sa argentínske hospodárstvo už v nasledujúcom roku stabilizovalo a krajina bola do roka 2006 schopná úplne splatiť dlhy voči MMF. Argentína sa už nikdy nevrátila na medzinárodné trhy dlhopisov. Odmietla sa podriadiť rozhodnutiu amerického sudcu a úplne vyplatiť aj súkromných veriteľov, ktorí sa nezúčastnili na reštrukturalizácii jej dlhu. V dôsledku toho Argentína vlani opäť vyhlásila platobnú neschopnosť a začarovaný kruh pokračuje.

Keďže aj bez výraznej pomoci sa ekonomike Argentíny od roka 2002 relatívne darí, niektorí ekonómovia navrhujú, že Grécko by tiež malo vyhlásiť platobnú neschopnosť, vydržať krátkodobé útrapy a nasledovať príklad Argentíny. S tým nesúhlasí ani odbojný grécky minister financií Janis Varufakis a myšlienku na platobnú neschopnosť považuje za scestnú.

Prekvapujúci vzostup exportu

Pod ekonomické zotavenie Argentíny sa totiž podpísal najmä neočakávaný dopyt rýchlo sa rozvíjajúcej Brazílie a Číny a s tým súvisiaci dočasný vzostup exportu. Argentína má vyše 41 miliónov obyvateľov a hrubý domáci produkt v roku 2013 na úrovni 610 miliárd USD. Najdôležitejším exportným artiklom sú sójová múka, olej a kukurica. Hoci dováža aj energiu, disponuje nemalými zásobami ropy a zemného plynu, vďaka čomu by mohla byť úplne sebestačná.

Naproti tomu Grécko je výrazné závislé od dovozu, a to najmä nevyhnutných komodít: ropy, rafinovaných ropných produktov a liekov. I keď rafinované produkty aj samo vyváža, svoje rafinérie môže zásobovať iba dovezenou ropou. Jedinými komoditami z vlastnej produkcie, ktoré môže vyvážať, sú čerstvé ryby a bavlna. Ibaže Grécko nemá šancu výraznejšie zvýšiť vývoz oboch produktov. Bránia tomu striktné kvóty EÚ na rybolov, ako aj nízky dopyt po textile a nedostatok bankových úverov pre pestovateľov bavlny.

Turistika nepomohla

Ak by Grécko opustilo EÚ a oživilo výrazne devalvovanú drachmu, možno by mohlo niečo vyťažiť z turistického ruchu. "Lenže medzičasom už znížili ceny a turistický ruch stúpol. No nepomohol nijak výrazne, keďže celkové príjmy sa nezvýšili," upozorňuje Gros.

A v porovnaní s Argentínou je Grécko malé. Má len niečo vyše 11 miliónov obyvateľov a hrubý domáci produkt v roku 2013 dosiahol 242 miliárd USD. "Argentína je bohatá na zdroje a keby musela, vedela by z nich vyžiť," povedal Porzecanski. Ekonomická životaschopnosť Grécka je naproti tomu veľkou neznámou.

Keby Grécko mohlo devalvovať svoju menu ako svojho času Argentína, určite by mu to prinieslo výhody. Lenže Grécko takúto menu nemá a eurové úspory Grékov, ktoré sa v mnohých prípadoch nachádzajú v bankách mimo Grécka, by nebolo možné konvertovať na drachmy. Takáto konverzia by tvrdo zasiahla súkromný sektor, ktorý financuje svoje aktivity prostredníctvom eurových úverov zahraničných bánk.

Ďalší problém predstavujú dlhy. Argentínska vláda rozhodla, že dolárové dlhy bánk alebo firiem sú splatné v peso v pomere 1:1. No grécke spoločnosti majú množstvo cezhraničných záväzkov. Grécke banky doteraz udržiavala pri živote Európska centrálna banka. "Pokiaľ by Grécko opustilo eurozónu, jej záruky by mali hodnotu len zlomku pôvodnej hodnoty. Grécke banky by boli okamžite insolventné," upozorňuje Porzecanski.

Rozhodne politika?

Navzdory všetkému nie je jasné, či zvíťazí zdravý rozum. Po počiatočnom optimizme, že Grécko predloží rozumný návrh, na trhoch prevládli pochybnosti, či kompromis uspokojí veriteľov. A hoci Varufakis tvrdí, že odchod z eurozóny by bol katastrofou, jedným dychom dodáva, že platobná neschopnosť by sa dala zvládnuť a poskytla by Grécku silnejšie páky pri ďalších rokovaniach o zotrvaní krajiny v EÚ a eurozóne. Podľa Grosa výsledok neurčí ekonomika, ale politika.

Ďalším dôležitým faktorom je postoj obyvateľov, keďže ich názor na prosperitu nemusí zodpovedať tomu v USA či vo zvyšku Európy. Mnohí Gréci si myslia, že vzdanie sa časti národnej suverenity v prospech zahraničných veriteľov je horšie než ekonomický chaos. Dokazujú to aj príklady z Venezuely či Kuby, ktoré na dlhé roky prijali recesiu a zníženie životnej úrovne. A zdá sa, že aj Rusi sú príliš ochotní nasledovať prezidenta Vladimira Putina do recesie. "Populizmus a nacionalizmus sú stále veľmi mocné sily," konštatuje Porzecanski.