Kažimír v TA3: Grécke referendum prišlo neskoro
Grécky parlament schválil návrh predsedu vlády Alexisa Tsiprasa na vypísanie referenda o prijatí návrhu medzinárodných veriteľov na riešenie dlhovej krízy krajiny. Šéfka MMF Christin Lagardeová ho odmietla s tým, že keď sa v utorok skončí záchranný program, bude plebiscit podľa nej neplatný. Peter Kažimír ho označil za legitímny nástroj, ktorý ale prišiel neskoro.
Referendum na budúcu nedeľu
Grécke referendum podľa ministra financií Petra Kažimíra je síce legitímny nástroj, ktorý treba rešpektovať, no prichádza neskoro. Uviedol to v relácii televízie TA3 V politike minister financií Peter Kažimír, ktorý sa posledné dni zúčastňoval v Bruseli na rokovaniach ministrov financií krajín eurozóny. Referendum o prijatí návrhov medzinárodných veriteľov na riešenie dlhovej krízy sa má v Grécku konať 5. júla. Premiér Alexis Tsipras už vyzval Grékov, aby v referende hlasovali proti tomuto návrhu.
Slovenský minister financií tvrdí, že nástroje Európskej centrálnej banky, komisie i rezortov financií členov EÚ sú dostatočné na to, aby sa prípadné problémy na gréckom finančnom trhu dali ohraničiť a aby sa táto nákaza nešírila ďalej. Zároveň dodáva, že splátkový kalendár pre Grécko je na najbližšie mesiace náročný.
Nikto nechce bankrot
Prvú splátku musí Grécko zaplatiť už v utorok 30. júna, kedy sa končí záchranný program. Z čoho krajina dlh zaplatí, si Kažimír netrúfal odhadnúť, hovorí, že na takúto otázku vie odpovedať len grécke ministerstvo financií. "Chceli sme umožniť Grécku, aby si získalo dôveru a normálne refinancovali svoj dlh," uviedol Kažimír k záchrannému programu, ktorý bol začiatkom roka predĺžený do konca júna. Vyprší o pár dní a podľa Kažimíra Grécko bude musieť v najbližšom čase čeliť ťažkostiam na finančnom trhu a v bankovej oblasti. "Európska únia bude tento stav monitorovať," hovorí minister financií Kažimír.
Či Grécku hrozí bankrot, sa vyjasní v najbližších dňoch, keď sa uvidí, či je Grécko schopné zaplatiť splátku. K otázke prípadného odchodu Grécka z eurozóny minister hovorí, že nikto nechce trhať eurozónu na kusy. "Nikto si nepraje ako preferovanú možnosť odchod Grécka z eurozóny," uzavrel Kažimír.
Rady pred bankami aj obchodmi
Tsipras a jeho koaličná vláda vyzvali občanov Grécka, aby v referende hlasovali proti návrhom veriteľov, čo u odborníkov vyvoláva obavy o finančnú budúcnosť krajiny a otázky jej zotrvaní v eurozóne.
Mnohých Grékov zámer Tsiprasovej vlády znepokojil a už od soboty rána sa pred bankomatmi vytvárali rady, v ktorých ľudia čakali, aby si vybrali zo svojich účtov hotovosť. Rady sa tvorili aj v obchodoch, keďže ľudia si v neistej situácii snažia vytvoriť zásoby základných potravín a iných základných tovarov.
Koniec Grécka v eurozóne!?
Bývalý konzervatívny grécky premiér Antonis Samaras v parlamente varoval, že zamýšľané referendum navrhované vládnou stranou Syriza ukončí členstvo Grécka v eurozóne. "Referendum problém nevyrieši. Osudom našej krajiny je zostať v eurozóne," zdôraznil Samaras v rozprave na pôde parlamentu.
Plebiscit o prijatí návrhu medzinárodných veriteľov na riešenie dlhovej krízy krajiny označil za "politickú komédiu".
Tusk chce Grécko
Predseda Európskej rady Donald Tusk uviedol, že Grécko musí zostať súčasťou eurozóny. Dodal, že je v kontakte s členskými štátmi, aby odvrátili odchod Atén z monetárnej únie.
"Grécko je a malo by zostať členom eurozóny," napísal Tusk vo svojom tweete po tom, ako ministri financií jej členských štátov odmietli predĺžiť záchranný program pre Grécko. Platnosť záchranného programu pre Grécko vyprší v utorok v noci - 30. júna, teda tak, ako sa pôvodne plánovalo.
Tusk dodal, že v snahe zachovať integritu eurozóny pozostávajúcej z 19 štátov je v kontakte s ich lídrami. Tusk svoj tweet napísal po rokovaní ministrov financií 18 členských krajín eurozóny, na ktorom chýbal ich grécky kolega Janis Varufakis - zástupca 19. členského štátu eurozóny.
Atény musia požiadať, ostatní musia súhlasiť
Odchod Grécka zo spoločnej menovej únie, tzv. grexit, sa zdá byť teraz už takmer neodvratný, ale bude možný len vtedy, ak Atény o svoj odchod najprv požiadajú Európsku úniu a ostatné štáty budú s touto žiadosťou súhlasiť, vyhlásil rakúsky minister financií Hans Jörg Schelling.
"Dôsledky pre krajiny eurozóny nebudú až také zlé ako pre Grécko. Je jasné, že jedna krajina za žiadnych okolností nemôže vydierať Európsku komisiu a krajiny eurozóny," citoval Schellinga podľa agentúry Reuters rakúsky denník Die Presse.
