Slovensko v horúčkach: Sucho, teplo a extrémy miešajú kartami klímy. Čo nás čaká a neminie?
Z pohľadu planéty čelíme nielen v našich končinách teplotným extrémom. Súvisia s klimatickými zmenami, ktoré sú pre svet reálnou hrozbou. Porovnávali sme počasie na Slovensku s predošlými rokmi a pozreli sme sa tiež na scenáre, ktoré nás neminú.
Scenáre budúcej klímy
Skleníkové plyny spôsobujú zmeny klimatického systému Zeme. Pre našu planétu je predpokladaných viacero scenárov, avšak priemerný rast globálnej teploty vzduchu sa nestretáva s výsledkami vedcov, ktorí stanovili tiež optimistickejšie scenáre. Vývoj teplôt na Zemi vo veľkej časti závisí od hodnôt emisií.
Ak bude aj naďalej pokračovať rast emisií skleníkových plynov, podľa údajov SHMÚ nás do konca 21. storočia celkom určite neminú drastické zmeny klimatických podmienok na celej Zemi.
Niektoré oblasti zvlhnú, na druhej strane postihnú Zem dlhotrvajúce a intenzívne suchá. Horúčavy budú častejšie a extrémnejšie. Vyskytujú sa tiež regionálne povodne aj na suchých miestach. Teplo píše osud aj ľadovcom a snehovej pokrývke v severných častiach pologule. Významné časti horských ľadovcov majú do konca tohto storočia miznúť a oceány porastú aj o meter. Rásť bude aj kyslosť v oceánoch, čo ohrozí podmorský život.
Do roku 2075 sa na našom území môže zvýšiť teplota vzduchu o zhruba 2 až 4°C.
Klíma u nás
Ponímame ju ako dlhodobý režim počasia v našich končinách vrátane všetkých zvláštností, pestrostí a premenlivostí, ktoré sa na Slovensku prejavujú. Klíma na území Slovenskej republiky vychádza z geografickej polohy v Európe. Patríme do mierneho severného klimatického pásma.
Slovensko ovplyvňuje západný vzduch s tlakovými útvarmi z Azorov a Islandu. Teploty u nás zmierňuje vzduch od Atlantického oceánu. Podnebie môže ovplyvňovať aj vzduch z európskeho kontinentu, ten sa prejavuje vyššími teplotami vzduchu a nižšími zrážkami. Podľa SHMÚ prináša kontinentálny vzduch teplé, slnečné a menej vlhké letá a chladné zimy s nízkymi zrážkami.
Tropické počasie na Slovensko preniká od juhozápadu, juhu a juhovýchodu prechádzajúce cez Stredomorie. To môže spôsobovať odlišný charakter počasia. Platí, že vzduch prúdiaci z juhu až juhovýchodu je suchší a teplejší (pozn. red prejaviť sa môže až horúcim počasím). Naopak, juhozápadný prúd koncentruje viac vodnej pary – všimneme si ho v letných mesiacoch vlhkým a teplým počasím.
Podmienky u nás
- V oblasti Východoslovenskej nížiny je v priemere teplota vzduchu o niečo nižšia. V kotlinách a dolinách riek nadväzujúcich na nížiny (Považie, Ponitrie, Pohronie) dosahuje priemerná ročná teplota vzduchu hodnoty v intervale 6 až 8°C.
- V najvyššie položených kotlinách (Popradská, Oravská kotlina) je to menej než 6°C. S nadmorskou výškou priemerná ročná teplota vzduchu klesá.
- Vo výške 1000 metrov dosahuje v priemerne hodnoty v rozmedzí 4 až 5°C, vo výške 2000 metrov okolo -1°C, na hrebeňoch Vysokých Tatier menej ako -3 °C.
- Absolútne teplotné maximá v lete sú podstatne rovnomernejšie rozložené a dosahujú v nížinách v extrémnych prípadoch 39-40°C.
- V ročnom chode priemernej mesačnej teploty vzduchu je najteplejším mesiacom júl, v najvyšších polohách Tatier august. Priemerná mesačná teplota vzduchu v kotlinách sa pohybuje od 16 do 18°C.
- V pohoriach, v závislosti od nadmorskej výšky, menej ako 15°C (Tatranská Lomnica 14,8°C, Štrbské Pleso 12,3°C, Skalnaté pleso 9,4°C, Chopok 6,8°C, v auguste na Lomnickom štíte 3,6°C).
Najchladnejším mesiacom je január. Najmiernejšie zimy sú v južnej a západnej časti Záhorskej a Podunajskej nížiny s januárovým priemerom teploty vzduchu nad -2°C.
Dôležité pre poľnohospodárov je vegetačné obdobie (pozn. red. keď príroda začína byť plodnou) s priemernou dennou teplotou 10°C a viac nastupuje na južnom a juhovýchodnom Slovensku do 21. apríla a končí po 11. októbri. Po roku 1990 došlo vplyvom všeobecného oteplenia asi o 1°C.
Dôležité dažde
Najdaždivejšie mesiace sú podľa meraní SHMÚ jún alebo júl. Naopak, najmenej zrážok padá v období od januára do marca. Premenlivosť zrážok spôsobuje v nížinách časté a tiež dlhotrvajúce obdobia sucha. Podunajská nížina patrí k najsuchším oblastiam Slovenska, a to jednak tým, že sú tu najmenšie zrážky (aj menej ako 500 mm za rok), ale aj tým, že je málo zrážok v lete a je to tiež jedna z najveternejších oblastí Slovenska, vyskytuje sa tu tiež vysoký výpar vody.
Najviac dažďu v dennom úhrne zrážok bol nameraný v Salke na Ipli pri miestnej prietrži mračien. V júli 1957 tak napadalo úctyhodných 228,5 mm. Najväčší počet dní s búrkou je na horách, v dolinách a kotlinách, kde sa v priemere vyskytne až 30-35 takýchto dní za rok. Najmenej ich býva v nížinách. Výskyt búrok v zimnom období je na Slovensku zriedkavý.
