Slovensko v horúčkach: Sucho, teplo a extrémy miešajú kartami klímy. Čo nás čaká a neminie?

Prejavy zmien

Prvým z prejavov klimatickej zmeny je, že sa otepľuje vzduch. 

Priemerná teplota Zeme je o 0,74°C vyššia ako pred zhruba 100 rokmi. Desať najteplejších rokov bolo nameraných od roku 1983, z čoho osem z nich bolo zaznamenaných od roku 1990. To aj cez sopečnú erupciu sopky Mt. Pinatubo (pozn. red. vybuchla v roku 1991 a bola druhou najväčšou erupciou sopky v 20. storočí). Sopka na Filipínach do atmosféry Zeme uvoľnila veľké množstvo prachu a znížila tak prenikanie slnečného žiarenia na povrch planéty.

Ďalším prejavom sú horúčavy a suchá. Nasledujú častejšie povodne, stúpanie morskej hladiny (pozn. red. za zhruba 100 rokov stúpla o 10 až 25 cm). 

Podľa SHMÚ nás čaká aj takýto scenár:

1. Výrazný ústup a deštrukcia horských ľadovcov, v dôsledku čoho sa bude zhoršovať dostupnosť vody v riekach.
2. Ústup rozšírenia morského polárneho zaľadnenia Arktídy, a to najmä v letných mesiacoch severnej pologule. Ďalším negatívnym dôsledkom je zmenšovanie hrúbky morského ľadu.
3. Roztápanie kontinentálnych ľadovcov (Antarktída, Grónsko) a zvyšovanie teploty morskej vody má za následok nárast hladiny svetového oceánu (v súčasnosti o viac ako 3 mm ročne).
4. Zhoršenie dostupnosti vodných zdrojov v miernych zemepisných šírkach a v suchých subtrópoch, na druhej strane sa zväčší množstvo dostupnej vody vo vyšších zemepisných šírkach a vlhkých oblastiach tropického pásma.
5. Postupné zväčšovanie plochy územia pravidelne postihovaného suchom a extrémnymi zrážkami, povodňami.
6. Poľnohospodárske výnosy sa vo vyšších zemepisných šírkach, pri náraste globálnej teploty o 1-3°C, zväčšia (pri výraznejšom náraste teploty však poklesnú aj tam). Poľnohospodársku produkciu však celkovo znížia najmä častejšie záplavy a dlhšie obdobia sucha.
7. V teplejšom podnebí možno očakávať väčšie rozšírenie infekčných chorôb, zväčšia sa zdravotné riziká v dôsledku častejšieho výskytu horúčav, sucha a povodní.
8. V dôsledku väčšieho teplotného stresu dôjde k celkovému zníženiu stability prírodných spoločenstiev, napríklad aj v dôsledku častejších požiarov a podobne.
9. Očakávaná vyššia kyslosť oceánov bude mať zásadný až negatívny vplyv na morské spoločenstvá.
10. Zmeny v kvalite ekosystémov budú mať priamy dopad na pokles druhovej rozmanitosti. Pri zvýšení priemernej globálnej teploty vzduchu o 1,5 až 2,5°C hrozí bezprostredné vymretie približne 20-30 percent druhov rastlín a živočíchov.
11. Vyššia intenzita a pravdepodobne aj vyššia početnosť výskytu extrémnych a nebezpečných javov počasia, akými sú búrky, povodne, víchrice, prípadne tropické cyklóny.
12. Rýchlejší ústup a deštrukcia permafrostu (trvalo zamrznutá pôda) zväčšuje nestabilitu pôdy, v ktorej sa obnovujú hnilobné procesy vedúce k nárastu emisiám metánu (prevažne vo oblasti lesov severného mierneho a subarktického pásma).
13. Ústup rozšírenia trvalej snehovej pokrývky zhoršuje hydrologický režim (najmä dostupnosť vody v priebehu roka) v mnohých oblastiach sveta.
14. Predlžovanie dĺžky vegetačného obdobia, jarné obdobie nastupuje čoraz skôr, zrýchľuje sa migrácia mnohých živočíšnych druhov.

Prejavy na Slovensku

Globálne otepľovanie pre Slovensko znamenalo nárast priemernej ročnej teploty vzduchu za posledných 100 rokov o 1,1°C.

Do roku 2075 môže na Slovensku teplota vystúpiť až o 2-4°C. V praxi by to znanemalo, že by ľudia na Liptove vnímali počasie ako v Podunajskej nížine. Ovplyvnená bude vodná bilancia, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rybárstvo, ohrozí sa biodiverzita a rovnako tak aj ľudské zdravie.

Nasledovať budú poveternostné katastrofy, znižovanie zásob vodných zdrojov, zmena lesných spoločenstiev a ohrozenie biodiverzity lesov, vplyv na poľnohospodársku produkciu.

Čítajte viac

Dôležité je neobísť človeka a pomôcť mu. Horúčavy by nemali podceňovať ani seniori

Ľudia ako príčina

Klimatický systém na Zemi sa rýchlo mení. Tieto rapídne zmeny sú prisudzované ľudstvu, najmä skleníkovým plynom a iným emisiám.  

Prirodzený skleníkový efekt (pozn. red. udržiava teplo na Zemi)  je na našej planéte prítomný už od počiatkov existencie. Zem by bez skleníkových plynov nebola takmer vôbec vhodná pre život aký poznáme. Snehobiela pokrývka by tak zahalila celú planétu.

Globálne otepľovanie sa nedeje kvôli existencii skleníkového efektu, ale jeho podporovaním a zvyšovaním skleníkových plynov ľudským zapríčinením.

Ruka človeka zvyšuje plyny v atmosfére, najmä oxid uhličitý, metán a oxidu dusný. Podľa SHMÚ sa do atmosféry dostáva ročne takmer 10 miliárd ton fosílneho uhlíka. Biosféra tak trpí a nevie sa s tým vyrovnať. 

Zvyšovaniu koncentrácie oxidu uhličitého zapričiňujú najmä veľmoci; najviac USA ( viac ako 30%), západná a stredná Európa (spolu takmer 28%), Ázia (bez Ruska) prispieva 14% a samotné Rusko 12%. Vypaľovanie lesov tiež významne ovplyvňuje koncentráciu škodlivín v atmosfére. 

SHMÚ opisuje, že posledné dve desaťročia boli najteplejšími v uplynulom tisícročí, morská hladina stúpa a mení sa charakter zrážkovej činnosti. Arktický ľad sa stenčuje a výskyt a intenzita javu El-Niño narastá. Svet na mnohých miestach trpí vlnami horúčav, sucha, záplav a extrémne výkyvy počasia viedli k obrovským škodám na ľudských životoch i na majetku. Hoci individuálne extrémne javy nemôžu byť priamo spájané s človekom vyvolanými klimatickými zmenami, výskyt a rozsah týchto javov sú pravdepodobnejšie počas teplejšej klímy.