Nacionalisti a populisti sú v kurze. Vracia sa do Európy temnota z minulého storočia?
Po tom, čo polícia v utorok zastrelila 17-ročného mladíka z francúzsko-alžírskej rodiny neďaleko Paríža, zadržiava dych, keďže sa nepokoje začali šíriť po celej krajine a vychádzajú z často sociálne zanedbávaných predmestí.
Politici v EÚ sa pozreli na sociálne, politické a ekonomické dopady Brexitu v Spojenom kráľovstve a mnohí dospeli k záveru, že odchod z Únie by spôsobil ďalšiu destabilizáciu vo svete, ktorý sa už teraz cíti veľmi nestabilný.
Prevážilo viacero faktorov: Pandémia covidu, nepredvídateľnosť Ruska, strach z Číny, prudko rastúce životné náklady – pričom milióny európskych rodín stále trpia následkami hospodárskej krízy z roku 2008. Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že EÚ je v súčasnosti medzi Európanmi populárnejšia ako v minulosti.
Hovoria skôr o reforme
Krajne pravicové strany teraz hovoria skôr o reforme EÚ ako o odchode. A predpokladá sa, že v budúcoročných voľbách do Európskeho parlamentu budú úspešne fungovať.
Riaditeľka európskeho programu Institut Montaigne v Paríži Georgina Wrightová povedala, že verí, že za vzostupom krajnej pravice v Európe je do značnej miery nespokojnosť s hlavným politickým prúdom. V súčasnosti v Nemecku 1 z 5 voličov hovorí, že nie je spokojný so svojou koaličnou vládou.
Panuje frustrácia
Wrightová povedala, že mnohých voličov v Európe priťahuje otvorenosť krajne pravicových strán a je tu hmatateľná frustrácia, že tradiční politici zrejme nemajú jasné odpovede v troch kľúčových oblastiach života:
- Problémy spojené s identitou – strach z otvorených hraníc a erózia národnej identity a tradičných hodnôt.
- Ekonomika – odmietnutie globalizácie a odpor, že deťom a vnúčatám nie je zaručená lepšia budúcnosť.
- Sociálna spravodlivosť – pocit, že národné vlády nemajú pod kontrolou pravidlá, ktorými sa riadi život občanov.
Tieto problémy môžete vidieť aj v diskusii o zelenej energii v Európe.
V Holandsku sa tento rok pravicovo-populistické Hnutie farmárov a občanov dostalo na titulky, keď po provinčných voľbách získalo najväčší počet kresiel zo všetkých strán v hornej komore parlamentu.
Vo Francúzsku čelil Emmanuel Macron demonštrantom takzvaných žltých viest, vrátane krajne pravicových zoskupení, keď sa pokúsil zvýšiť ceny benzínu v snahe odradiť ľudí od cestovania autom. Zatiaľ čo v Nemecku verejné obavy a hnev z financií bránia Strane zelených, ktorá sedí vo vláde, od zavedenia environmentálnych reforiem, ktoré sľúbila.