Poslanci parlamentu ukončili poslednú riadnu schôdzu v tomto volebnom období
Poslanci Národnej rady SR stredajším hlasovaním ukončili poslednú riadnu schôdzu v tomto volebnom období. Po júnovej 94. schôdzi už harmonogram neráta s ďalšou riadnou schôdzou. Naplánovaná je zatiaľ len slávnostná schôdza 1. septembra pri príležitosti Dňa Ústavy SR. Rokovať sa však môže aj mimoriadne. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) už avizoval, že mimoriadnu schôdzu s návrhom na jeho odvolávanie zvolá 4. júla.
Ďalší rokovací deň 94. schôdze Národnej rady (NR) SR sa v stredu ráno začal procedurálnym návrhom poslanca Borisa Suska (Smer-SD), ktorý namietal, že plánované rokovanie o návrhoch v druhom čítaní bolo zaradené v rozpore s rokovacím poriadkom.
Kritizoval tiež postup predsedu Ústavnoprávneho výboru NR SR Milana Vetráka (OĽANO). Podpredseda NR SR Peter Pčolinský (Sme rodina) preto oznámil, že o ďalšom postupe sa bude radiť poslanecké grémium, ktoré zvolal na 10.00 h. Dovtedy parlament nerokuje, priestor je na poradu poslaneckých klubov.
Prerušené rokovanie
Susko kritizoval, že sa malo ráno začať rokovať o návrhoch zákonov, ktoré prešli do druhého čítania ešte v úvode schôdze. Dodal, že Vetrák na výbore neumožnil hlasovanie o stanovisku výboru, ktoré si k tejto problematike vopred vyžiadal parlament. Vetrák odmieta, že by znemožnil hlasovanie, reagoval, že len prerušil jeho rokovanie.
Pčolinský zvolal grémium, keďže sa plénum nevedelo dohodnúť a chýba aj stanovisko výboru. Vetrák povedal, že výbor prerušil, aby sa zistilo, či už vláda začala robiť na stanovisku k návrhom zákonov. Zaradenie vyše 20 návrhov v druhom čítaní do programu schôdze žiadalo OĽANO spolu s nezaradenými poslancami okolo Tomáša Tarabu.
Zákon o športe
Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu vrátili na dopracovanie návrh nového zákona o športe. Rozhodli o tom v hlasovaní. Z návrhu vyplýva, že zdroje financovania športu zo štátneho rozpočtu by ostali zachované, zmeniť by sa malo percentuálne rozdelenie štátneho príspevku.
Jedna z hlavných zmien z dielne rezortu školstva sa týka futbalu a hokeja. "Vracajú sa do vzorca na výpočet podielu príspevku, nebudú mať garantovaný minimálny podiel (17 percent pre futbal a 13 percent pre hokej)," uviedli predkladatelia z rezortu. Upozorňujú na to, že zákonom a novou definíciou uznaného športu by sa mohol zväčšiť počet financovaných športov, oddelilo by sa tiež financovanie zdravotne hendikepovaných športovcov.
Návrh ráta aj so zvýšením podielu pre Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV) a Slovenský paralympijský výbor (SPV) v rokoch, keď sa konajú olympijské a paralympijské hry. Legislatíva stanovuje tiež podiel určený pre najúspešnejších reprezentantov, pre príspevok na súťažný šport zdravotne znevýhodnených vrátane financií pre top športovcov so zdravotným hendikepom. Zákonom sa má tiež určiť minimálny podiel financií do školského športu.
Stanoviť by mal nový zákon aj podiel pre samotný rezort školstva na úlohy ministerstva v oblasti športu. Zároveň má ambíciu jasnejšie stanoviť príspevok na turistické značenie.
O stiahnutie a prepracovanie návrhu požiadal Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV) a športové zväzy. Predkladateľom síce neupierajú záujem pomôcť športu, upozornili však na to, že v predloženej podobe neprinesie zákon športu rozvoj, skôr ho brzdí.
V návrhu vidia zásahy do autonómie športových zväzov a komplikácie pre prevádzku klubov, podľa športového hnutia absentujú aj riešenia podpory športu zo strany súkromného sektora a aktivovanie sponzoringu. Do zákona žiadajú tiež premietnuť význam športu pre spoločnosť.
Ukončenie schôdze
Poslanci Národnej rady (NR) SR by mali po stredajšom dopoludňajšom hlasovaní ukončiť aktuálnu 94. schôdzu. Plénum odsúhlasilo návrh Borisa Suska (Smer-SD), ktorý žiadal, aby sa po odhlasovaní všetkých doteraz prerokovaných bodov ukončila schôdza.
Susko to odôvodnil tým, že v pléne prevláda chaos pri zaraďovaní bodov do programu, pričom sa to podľa jeho slov deje v rozpore s rokovacím poriadkom NR SR. Parlament sa podľa neho ani nezhodol na tom, či sa o návrhoch, ktoré prešli v úvode schôdze do druhého čítania, môže rokovať ešte na tejto schôdzi. Parlament jeho návrh schválil.
Hlasovacie práva
Parlament si vyhradzuje rozhodovanie o stanoviskách SR k prípadnej zmene hlasovacích práv v inštitúciách a orgánoch EÚ na rokovaní schôdze Národnej rady (NR) SR. Vyplýva to z uznesenia k stanovisku SR k hlasovacím právam Slovenska v inštitúciách a orgánoch Európskej únie, ktorým si poslanci NR SR v stredu odsúhlasili vyhradzovať takéto rozhodovanie.
Poslanci zároveň žiadajú vládu pri rokovaniach a hlasovaniach v inštitúciách a orgánoch EÚ dôsledne rešpektovať stanovisko parlamentu. Uznesenie predložili poslanci za OĽANO a Sme rodina.
Poslanci argumentujú, že do predčasných parlamentných volieb a vymenovania novej vlády nie je niekoľko mesiacov plánované rokovanie schôdze NR SR. "Súčasne rôzne signály naznačujú snahy o riešenie krízových otázok v činnosti Európskej únie obmedzením hlasovacích práv jej členských štátov," skonštatovali.
Očkovanie proti chrípke
Lekárne dostanú od budúceho roka možnosť očkovať dospelých proti chrípke. Poslanci Národnej rady (NR) SR to v stredu odsúhlasili v rámci novely zákona o liekoch ako pozmeňujúci návrh z výborov. Zmena má platiť od 1. januára 2024. Má to pomôcť zvýšiť zaočkovanosť, pre lekárne pôjde o dobrovoľnú činnosť.
Prednosťou zavedenia možnosti očkovania proti chrípke v lekárňach je podľa autorov zmeny široká dostupnosť verejných lekární. Má zabezpečovať a garantovať rýchly prístup záujemcu k očkovaniu. Argumentujú tiež, že očkovanie pomáha znižovať náklady na zdravotnú starostlivosť, prispieva k zdravšiemu a ekonomicky produktívnejšiemu obyvateľstvu a zvyšuje produktivitu práce aj očakávanú dĺžku života v zdraví.
Očkovanie bude možné realizovať na základe písomného odporúčania predpisujúceho lekára, ktoré môže byť súčasťou predpisu na vakcínu. Nesmie byť staršie ako tri dni. Za správne podanie očkovacej látky bude zodpovedať poskytovateľ lekárenskej starostlivosti.
Očkovanie v lekárňach pôvodne z vládnej novely vypadlo. Rezort to zdôvodňoval chýbajúcou podporou. Avizoval však, že zmenu môžu predložiť poslanci. Vypustenie zámeru očkovania v lekárňach kritizovali komory lekárnikov aj lekárov, tiež viaceré odborné lekárske spoločnosti.
Predpisovanie liekov
Delegovanie predpisovania liekov medzi špecialistami a všeobecnými lekármi sa má upraviť. Vyplýva to z novely zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach, ktorú v stredu schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.
Lekár špecialista bude môcť podľa návrhu poveriť všeobecného lekára predpisovaním liekov, a to najviac na tri mesiace. "Za správnu indikáciu humánneho lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny je zodpovedný odborný lekár," ozrejmilo ministerstvo zdravotníctva. Pri niektorých pacientoch to môže byť aj viac.
Všeobecného lekára by mohol na predpisovanie oprávniť tiež lekár ústavnej zdravotnej starostlivosti pri prepustení pacienta z nemocnice. "Všeobecný lekár zabezpečí predpisovanie humánneho lieku, zdravotníckej pomôcky a dietetickej potraviny na dobu maximálne troch mesiacov od 12. dňa prepustenia pacienta z ústavnej zdravotnej starostlivosti, čím sa docieli, aby mal pacient za dané obdobie dostatočný čas na zaradenie do ambulantnej starostlivosti odborného lekára," priblížil rezort.
Odporúčanie na predpisovanie sa má uvádzať v elektronickom zázname o poskytnutí ambulantnej zdravotnej starostlivosti alebo lekárskej správe, prípadne v elektronickom zázname alebo prepúšťacej správe pri prepustení osoby z ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Novela tiež mení pravidlá pre nekomerčné klinické skúšania. Chce tak zlepšiť dostupnosť inovatívnej, efektívnejšej a bezpečnejšej liečby. Konanie pre povolenie skúšania sa má napríklad oslobodiť od správneho poplatku.
Rozšíriť by sa mala tiež možnosť na vydanie povolenia na použitie nových liekov pri ohrození života alebo pri riziku závažného zhoršenia zdravotného stavu pacienta. Po novom by sa k nim mohli dostať aj osoby, ktoré neboli účastníkmi klinického skúšania.
Reakcie politikov na ukončenie
Poslanci z klubu OĽANO a priatelia kritizujú skoršie ukončenie 94. schôdze Národnej rady (NR) SR. Ostatní členovia zákonodarného zboru im podľa ich slov zobrali právo na hlasovanie o návrhoch zákonov. SaS to vidí inak, poukázala pritom na lehoty potrebné na prerokovanie zákonov v prvom a druhom čítaní, ale aj na vplyv viacerých zmien na štátny rozpočet.
Predseda poslaneckého klubu OĽANO a priatelia Michal Šipoš tvrdí, že poslanci zo Sme rodina, Smeru-SD, SaS a ďalších mimoparlamentných strán opätovne nedovolili rozhodnúť o zákonoch na pomoc ľuďom. Poukázal na to, že schôdza mala podľa harmonogramu pokračovať ešte do konca tohto týždňa.
"Darmožráčom sa nechcelo robiť, schválili si voľno, napľuli ľuďom do očí," uviedol líder hnutia OĽANO a priatelia Igor Matovič. Hovorí o zmarenej šanci zaviesť hmotnú zodpovednosť politikov. Na otázku, prečo návrh nepresadili, kým boli vo vládnej koalícii, reagoval tým, že vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) si tému vzala pod seba a odmietala návrhy poslancov.
Obyčajní ľudia už zrejme k zákonom nebudú iniciovať mimoriadnu schôdzu. Podľa Matoviča sú vo výraznej menšine a nemali by silu rokovanie presadiť.
Odvolávanie Borisa Kollára
Šipoš s Matovičom za ukončením schôdze vidia aj "obchod" medzi stranami a hnutím Sme rodina v súvislosti s odvolávaním Borisa Kollára (Sme rodina) z postu predsedu parlamentu. Odvolávaniu má čeliť pre kauzu fyzického napadnutia svojej expartnerky, keďže sa priznal, že ju pred 12 rokmi udrel po tom, ako ohrozila jeho dieťa.
Matovič si myslí, že šéf parlamentu by sa mal ospravedlniť za výrok, že by to urobil aj opätovne. Šipoš bude hlasovať za to, aby Kollár nebol predsedom parlamentu.
Nezaradení poslanci okolo Eduarda Hegera rovnako kritizujú skoršie ukončenie schôdze. Vítajú však, že sa podarilo ušetriť verejné financie vzhľadom na rôzne predložené zákony. Hegera mrzí, že sa nepodarilo napokon hlasovať o vládnej novele Trestného zákona.
Naopak, Branislav Gröhling (SaS) označil poslednú parlamentnú schôdzu za ukážku ohýbania legislatívneho procesu. Kritizoval pritom, že sa na jednej schôdzi mali prijať zákony v prvom aj druhom čítaní bez skráteného legislatívneho konania.
Poukázal aj na vplyv niektorých noviel na štátny rozpočet. Víta preto ukončenie schôdze. Rovnako ocenil, že sa nepodarilo hlasovať ani o novele školského zákona týkajúcej sa sexuálnej výchovy, keďže sa neschválila lehota potrebná na jej odsúhlasenie.