Vrak Titanicu leží v zradných vodách. Aké riziká sprevádzajú expedície do hlbín oceánu?
Zmiznutie prieskumnej ponorky Titan vo vodách v okolí vraku Titanicu, najznámejšieho parníka na svete, vyvolalo otázky. Aké riziká sú spojené s takouto expedíciou do hlbín Atlantického oceánu?
Kus ľadovca sa pomaly zmenšoval
Niekedy na jeseň 1911 sa z ľadovca na juhozápade rozľahlého grónskeho ľadového štítu odštiepil obrovský kus ľadu. Počas nasledujúcich mesiacov sa pomaly plavil na juh. Ako ho unášali morské prúdy a vietor, postupne sa potápal, píše BBC. Experti odhadli, že bol dlhý 500 metrov.
Potom počas noci 14. apríla 1912 sa už "len" 125 metrov dlhý ľadovec zrazil s Titanicom, ktorý absolvoval svoju prvú a zároveň poslednú plavbu zo Southamptonu vo Veľkej Británii do New Yorku v USA. Za menej ako tri hodiny sa loď potopila. Pre nedostatok záchranných člnov na palube zahynulo 1500 cestujúcich a členov posádky. Vrak teraz leží v hĺbke takmer 3,8 kilometra a je vzdialený takmer 640 kilometrov juhovýchodne od pobrežia Newfoundlandu.
Ľadovce stále predstavujú nebezpečenstvo pre lodnú dopravu. V roku 2019 odnieslo more 1515 ľadovcov dostatočne ďaleko na juh, aby v priebehu mesiacov marec až august vstúpili do transatlantických námorných trás. Miesto posledného odpočinku Titanicu však so sebou nesie vlastné nebezpečenstvo. To znamená, že návštevy najslávnejšieho vraku na svete predstavujú veľkú výzvu.
Zdroj: BBC
Navigácia v hĺbke
Hlboký oceán je tmavý. Slnečné svetlo veľmi rýchlo absorbuje voda a nie je schopné preniknúť oveľa hlbšie ako asi 1 000 metrov od hladiny. Za týmto bodom je oceán ponorený v ustavičnej temnote. Titanic leží v oblasti známej ako "polnočná zóna".
Predchádzajúce expedície, ktoré smerovali na miesto vraku, opísali svoj zostup do hlbín. Viac ako dve hodiny sa plavili cez úplnú tmu, kým sa dno oceánu zrazu objavilo pod svetlami ponorky.
S obmedzenou viditeľnosťou a len palubnými svetlami ponorky je navigácia v tejto hĺbke náročná. Na morskom dne možno ľahko stratiť orientáciu.
Úplná tma
Podrobné mapy miesta, kde leží vrak, zostavovali experti desaťročia. Pomáhalo im skenovanie vo vysokom rozlíšení, ktoré dokázalo poskytnúť trasové body, keď na dne oceánu uvideli objekty. Sonar tiež umožňuje posádke detegovať predmety na miestach, ktoré nezachytávajú svetlá ponorky.
Piloti, ktorí sú odborníkmi na ponory, sa tiež spoliehajú na techniku známu ako inerciálna navigácia. Využíva systém akcelerometrov a gyroskopov na sledovanie ich polohy a orientácie vo vzťahu k počiatočnému bodu a rýchlosti. Ponorné plavidlo Titan od spoločnosti OceanGate má najmodernejší samostatný inerciálny navigačný systém. Disponuje akustickým senzorom známym ako Dopplerov záznam rýchlosti, ktorý dokáže odhadnúť dostiahnuté hĺbky a rýchlosti vozidla vzhľadom na morské dno.
Napriek tomu zvedavci, ktorí sa zúčastnili expedícií k vraku Titanicu s OceanGate, opísali, aké ťažké je nájsť cestu, keď sa ponorka ocitne na dne oceánu. Mike Reiss, scenárista televíznych komédií, ktorý pracoval na Simpsonovcoch a minulý rok sa zúčastnil výletu s OceanGate na Titanic, pre BBC povedal: "Keď sa dotknete dna, vlastne ani neviete, kde ste. Museli sme naslepo klopať na dno oceánu s vedomím, že niekde tam leží Titanic. Ale je tam taká tma, že najväčší objekt v oceáne bol od nás vzdialený len 457 metrov a my sme ho hľadali 90 minút."