Navštívili sme Pentagon. Centrum pomoci tam závislým ľuďom rozdáva ihly
Boli sme sa pozrieť v centre na pomoc ľudom s drogovou závislosťou na Stavbárskej ulici v bratislavskej Vrakuni. K2 slúži ľuďom z ohrozených a vylúčených komunít. V pondelok si celý svet pripomínal heslo "Podporovať, netrestať". Združenie Odyseus preto organizovalo testovanie na krvou a pohlavne prenosné choroby.
Nemali by sa potom ľudia takto skúšaní osudom ľahšie resocializovať, keďže ich tieto situácie posilnili a ukázali obdivuhodnú výdrž?
Problém je v nás všetkých. V prvom rade musí ísť inklúzia z nás. Ak sústavne diskriminujem, odsudzujem, zabraňujem týmto skupinám v poskytovaní služieb, tak sa neintegrujú. Záleží tiež na slovách, ktoré používame, keď sa o tejto cieľovej skupine rozprávame. Ak sa rozprávame o feťákoch a narkomanoch, tak tieto osoby považujeme za nerovnocenné – za niekoho, kto si nezaslúži mať rovnaké práva ako my.
Ak hovoríme o ľuďoch so skúsenosťou s drogami, tak tam už cítiť rovnocennejšie postavenie, práve použitím neutrálneho a neodsudzujúceho jazyka. Je to presne o nastavení spoločnosti a systému, ktoré hádžu týmto ľudom polená pod nohy.
V programe Bývanie pre každého je to pre veľa ľudí naozaj bývanie po dlhom čase. Uvedomujú si, že nemôžu svietiť nonstop, lebo budú platiť veľa za elektrinu. Rozmýšlajú tiež, ako púšťať vodu, aby nešla dlho a neminulo sa jej veľa. Sú to drobnosti, ale je to o bežných veciach fungovania, ktoré sú potrebné pre resocializáciu. Človek vie urobiť dva kroky vpred, ale tri späť.
Ako vyzerá bežný deň pracovníka teréne?
Mapujeme a staráme sa o fixpointy (pozn. red. na štýl mŕtvych schránok), do ktorých klienti vkladajú použité striekačky v exteriéroch. Klienti majú u nás tiež poradenstvo, workshopy, vzdelávanie, hľadanie práce, sprevádzania k lekárom a úradníkom. Okrem služieb sa teda robia aj individuálne práce. Hľadáme tiež lokality, ktorým je potrebné pomôcť. Najnovšie, vplyvom zmeny zákona, sprevádzame k doktorom ľudí s hepatitídou typu C.
Kto by mal pridať ruku k dielu, aby sa drogové politiky riešili efektívnejšie?
Napríklad ministerstvo zdravotníctva, ktoré problematiku harm reduction absolútne nerieši, zanedbáva ju, máme tiež európsku stratégiu, máme slovenskú národnú stratégiu a reálne nerobíme nič. Nechávame to na poli neziskoviek, ktoré si majú pomôcť samé. Rezort zdravotníctva, samosprávy majú zabezpečovať sociálne služby. Napríklad bratislavský magistrát sa naozaj počas týchto rokov snaží, vytvoril komunitný plán, ráta sa s novými službami. Posúva sa to.
Mala by sa tiež vzdelávať spoločnosť. Mesto vie totiž lepšie prispieť k destigmatizácii než nejaká neziskovka. Všetci by sme vedeli prispieť už len zmenou slovníka.
Báli ste sa niekedy pri výkone svojej práce?
Nebáli sme sa ľudí z komunity, s ktorou sme pracovali. Skôr majority, ktorá nerozumela našej práci a útočila na ľudí v našom združení.
Keď klienti prespávali pod Pentagonom, tak sa stala veľmi nepríjemná udalosť. Neznámy obyvateľ Bratislavy v hneve zaútočil na spiacich ľudí. Tiež nepekne zranil človeka, ktorý tam spal. To nás šokovalo. Bol to moment, že sa človek v hneve dokáže rozhodnúť zaútočiť na iných počas spánku, keď sú najzraniteľnejší. Nevedeli sme, či sa máme obávať, keď pôjdeme do roboty, či na nás niekto nezaútočí.
Ak je človek v moci strachu, nemôže správne fungovať, rozhodovať sa a vyhodnocovať situácie, ktoré môžu priniesť nebezpečenstvo pre zvyšok tímu.
Navštívili sme Pentagon. Centrum pomoci tam závislým ľuďom rozdáva ihly
Zaznamenávate prípady úmrtí v dôsledku užívania drog?
To, čo sa deje v severnej Amerike a Kanade, kde sú častejšie predávkovania napríklad fentanylom, to na Slovensku nemáme. U nás predávkovania nie sú časté. Vnímame úmrtnosť klientov vplyvom dlhodobo neliečených zdravotných problémov, teda tým, že nemajú prístup k zdravotnej starostlivosti. Človek má nárok na záchranu života, no ak neumiera a má dlhy v zdravotnej poisťovni, tak sa o neho nikto nepostará, čo je hrozné.
Máme tu ľudí, ktorí niekoľko rokov nemali liečené rany na nohách, alebo majú iné zdravotné problémy. Takže po desiatich rokoch neliečeného zdravotného problému, samozrejme, zomrú. Evidujeme omnoho viac úmrtí z dlhodobo neriešených zdravotných problémov ako úmrtí z predávkovania. Väčšinou sa o úmrtiach dozvedáme priamo od komunity.
Kvalita drog na európskom nelegálnom trhu sa v priebehu rokov zvyšuje. Drogy sú čistejšie, tým pádom sú aj silnejšie. Niekto, kto užíval extázu pred 15 rokmi, nie je zvyknutý na tabletky, ktoré sú teraz. Majú trojnásobne vyššiu koncentráciu účinnej látky, takže ak si dá človek len jednu, môže sa mu zastaviť srdce.
Mení sa drogová situácia na Slovensku k lepšiemu?
Drogové politiky sú nastavené rovnako prísne, represívne. Ak niekto dostane viac rokov za pár rastlín trávy, ako za vraždu, tak nevidieť, že sa situácia zlepšuje.
Z hľadiska trendov v užívaní vidíme, že injekčné užívanie ustupuje do úzadia, skôr sa užíva inak. Populácia ľudí, ktorá užíva drogy injekčne, starne. Mladí sa stretávajú s inými drogami. Drogy sa dajú nájsť na internete a ľudia si ich môžu nechať poslať do schránky.
Postavenie cieľovej skupiny sa nezmenilo, stále je diskriminovaná, stigmatizovaná, nemá prístup k službám, bývaniu, zdravotnej starostlivosti. Pre nás to znamená, že sa tu nič nemení k lepšiemu. To, že teraz boli obrovské razie a nevieme, koľko drog sa zaistilo, nevyriešilo situáciu skupín ľudí, ktoré sú stále tu a ich základné ľudské práva nie sú rešpektované. Drogy sú súčasťou ľudstva už odpradávna. Stále tu budú a stále tu budú aj vylúčené komunity.