Navštívili sme Pentagon. Centrum pomoci tam závislým ľuďom rozdáva ihly
Boli sme sa pozrieť v centre na pomoc ľudom s drogovou závislosťou na Stavbárskej ulici v bratislavskej Vrakuni. K2 slúži ľuďom z ohrozených a vylúčených komunít. V pondelok si celý svet pripomínal heslo "Podporovať, netrestať". Združenie Odyseus preto organizovalo testovanie na krvou a pohlavne prenosné choroby.
Kto sú najčastejšie obete drogových a iných závislostí, s ktorými sa vo vašom združení stretávate?
Obeť je veľmi silné slovo. Dôvody, prečo sa človek rozhodne užívať drogy, sú rôzne, a je to rozhodnutie jednotlivca, že ich bude brať.
Nemáme iba abstinenta a človeka so závislosťou. Medzi tým existuje množstvo stupňov ako experimentovanie, príležitostné a pravidelné užívanie a pravidelné užívanie s problémami. To neplatí len pre alkohol a cigarety, ale aj pre heroín. Niekto ho môže užívať príležitostne a niekto na ňom môže byť závislý.
Jednými z najnávykovejších látok sú alkohol a nikotín. To, že je nejaká droga legálna, nezaručuje jej bezpečnosť. Užívať drogy môže hocikto. Máme ľudí, ktorí sú pracujúci, bez domova, ľudí rómskej národnosti, ľudí z iných vrstiev, teda ženy, mužov, transrodové osoby a tak ďalej. Je to podobné, ako keby sme sa pozreli na to, kto pije alkohol a kto fajčí cigarety.
Užívanie drog prebieha kdekoľvek. Skupina, ktorú porozujeme vonku, podlieha pohŕdaniu. Viac prežívame komunitu, ktorá je vonku, lebo je viditeľná. Drogy sa pritom užívajú všade. Obeťou sa môžeme stať všetci.
Je to chronické ochorenie, ktoré nie je jednoduché vyliečiť. Na závislosť vplýva mnoho faktorov – genetické, psychické, stresové, prípadne tiež duševné ochorenie. Veľa z našich klientov nemá prístup k zdravotnej starostlivosti, žijú s chronickými bolesťami, tým pádom je heroín na čiernom trhu jediným spôsobom, ktorý dokáže tlmiť ich bolesti, keďže lekári ich kvôli dlhom nezoberú na vyšetrenie. Niekto si dá extázu v lete počas festivalovej sezóny, pretože to tak má rád. Je to rôzne.
Navštívili sme Pentagon. Centrum pomoci tam závislým ľuďom rozdáva ihly
Do takéhoto centra teda chodia aj ľudia bez nejakých vážnejších problémov?
Áno, môže byť, že príde človek, ktorý má prácu, 30 rokov a zdá sa byť integrovaný. Nikto by si o ňom nič nepomyslel a raz za čas príde bezpečne zlikvidovať ihly, ktoré my následne posielame do spaľovne infekčného odpadu. Zároveň dostane ihly navyše a tiež materiál, aby aplikácie drog boli bezpečné a menej rizikové. Naši klienti sú teda rôzni a nie sú to len ľudia bez domova.
Dostane človek ihly aj bez toho, aby priniesol nejaké na výmenu?
Keď človek príde bez ihiel, tak mu z hľadiska ochrany zdravia dáme päť injekčných striekačiek. Väčšinou, keď prídu ľudia prvý raz, nemajú ihly, lebo nevedia, ako to funguje. Dozvedia sa tak, kde nás môžu nájsť, získajú anonymný kód, pochopia systém a pravidlá našeho združenia. Nestalo sa nám, že by sem prišiel niekto zo srandy. Tohto sa neobávame.
Akým spôsobom zvyšujete kvalitu života závislých ľudí?
Je to komplexné. Záleží však na potrebách jednotlivcov. Niekto môže mať cieľ abstinovať, tak s ním na tomto cieli pracujeme. Ďalší môže mať cieľ nájsť si bývanie a prácu. Klient si teda určuje, čo potrebuje – to je dôležité. Naším cieľom je tak akákoľvek pozitívna zmena.
Niekto môže mať cieľ nezdieľať jednu ihlu s ostatnými a vyhnúť sa chorobám, ďalší si chce vybaviť občiansky preukaz. Najčastejšie sprevádzame klientov na oddelenia dokladov a k lekárom – to je najpopulárnejšia služba. Stáva sa, že našich klientov okradnú, a tak o tieto doklady prichádzajú. Bez nich nemôžu skoro nič.
Každý človek si prešiel rôznymi životnými príbehmi, každý si zaslúži pozornosť za to, čím si prešiel. Nestáva sa, že by boli ľudské príbehy identické. Mnoho z našich klientov má históriu v detských domovoch. To je možno niečo, čo nie je raritné.
Podmienky, z ktorých prichádzajú, sú početnejšie rodiny, tiež máme klientov, ktorí sú Rómovia a Rómky. Klienti žili v slabších sociálnych a ekonomických podmienkach, kde, bohužiaľ, nemali možnosť žiť iný život ako ich rodičia. Ich vyhliadky do budúcnosti boli teda zúžené.
Čo sa týka príbehov, vnímame situácie, ktoré sa ľuďom dejú, a to v akých neuveriteľných živnotných situáciách sa dokážu ocitnúť. Niekedy nazaj nerozumieme, ako si tým všetkým mohli prejsť. Človek by neveril, čo všetko sa môže stať.
Takéto situácie sú naozaj komplexné a veľmi ťažké, vnímame obrovskú odolnosť týchto ľudí. Osobne nevieme, či by sme takéto situácie vedeli zvládnuť. Presne v tom vidíme veľké posuny, ktoré naši klienti dokázali. Od osobných bankrotov, cez prístup k zdravotnej starostlivosti až k bankomatovej karte – niečo, čo ten človek v živote nemal, no pre nás je to jednoduchá vec.
Väčšina agentúr na sprostredkovanie práce nedá prácu ľuďom bez účtu. Bez zamestnania nemôže mať takýto človek kartu, to je začarovaný kruh. V čase osobného bankrotu má čľovek umrieť od hladu alebo bývať v stane? Je to taká zvláštna spleť okolností.
Všímame si aj posun v komunikačných schopnostiach klientov. Po roku a pol si išla konkrétna osoba vybavovať bankový účet sama aj napriek tomu, že bola tichá a nekomunikovala. V prvej pobočke banky ju odmietli obslúžiť, pretože bola Rómka. Nevzdala sa a išla do druhej, postavila sa sama za seba. To je dôležité.