Vyštudovali popri hokeji: Marcineka potrápilo plávanie, Magdolen doučoval spolužiakov
Venujú sa profesionálnemu hokeju a popri ňom dokázali úspešne ukončiť vysokoškolské štúdium. Patrik Marcinek a Martin Magdolen prezradili aké predmety im robili v škole najväčšie problémy, aj či sa im podarilo vyjednať lepšie známky za lístky na zápasy.
Byť profesionálnym hokejistom s vysokoškolským titulom nie je už žiadna rarita. Dokonca ani na Slovensku. Každoročne ich niekoľko pribúda, no nie sú ich zrovna desiatky či stovky.
Hlavné slovo mali rodičia
Pred pár dňami sa medzi čerstvých absolventov zaradil aj Patrik Marcinek z HKM Zvolen, či Martin Magdolen z prvoligového Žiaru nad Hronom. Obaja hráči pre ta3 priznali, že na vysokú školu nešli ani zďaleka z vlastnej iniciatívy. Hlavné slovo mali rodičia. "Na strednej som bol na gymnáziu, rodičia ma dotlačili následne na univerzitu. Ale nie silou," pousmial sa Magdolen, "vraveli, že sa mi to zíde. Teraz som im nesmierne vďačný, že ma nasmerovali k štúdiu, lebo mali pravdu."
"Na vysokú školu som sa rozhodol ísť aj vďaka otcovi. Vravel, že by bolo dobré aspoň to vyskúšať. No a tak som išiel. Po prvom ročníku, ktorý som úspešne zvládol, som si povedal, že už by som to mohol dokončiť aspoň po bakalára. No a zase po bakalárovi som si povedal, že sa zatnem a zvládnem to aj na magistra," prezradil Marcinek.
Nekompromisní vyučujúci, ochotní tréneri
Skombinovať profesionálny šport so štúdiom nie je nemožné, no je to náročné. Najmä časovo. Športovci preto často siahajú po možnosti mať individuálny študijný plán. No ani ten neposkytuje prechádzku ružovou záhradou. "Vo štvrtom ročníku to bolo najťažšie. Hral som v Prešove. Do školy, ktorú som mal vo Zvolene, som pol roka takmer vôbec nechodil. Vtedy som mal aj problémy," priznal sa útočník Žiaru nad Hronom. "Často som však bol ja ten, ktorý doučoval spolužiakov. Hoci som v porovnaní s nimi trávil v škole menej času, no zjavne som tomu viac rozumel," rozosmial sa.
"Trénovali sme doobeda a školu som mal tiež prevažne v tom čase. To, čo som nestíhal, som si musel nahrádzať v iných skupinách. Individuálny plán fungoval, ale do školy na predmety som, samozrejme, chodiť musel. Občas som sa aj vypýtal z tréningu. Mal som výhodu, že tréneri ma vždy, keď som to potreboval, uvoľnili," popísal Marcinek. "To, že som hokejista, sa v škole nedalo veľmi využiť. Vyučujúci boli naozaj striktní a prísni. To, čo vyžadovali, som musel splniť a nedalo sa uhnúť doľava ani doprava."