Vláda rokovala o uznávaní dokladov či akčnom pláne. Chce tiež zefektívniť fungovanie bezpečnostného systému
Zákon o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií má prejsť novelizáciou. Návrh reaguje na žalobu Európskej komisie proti Slovenskej republike z 20. decembra 2022. Vyplýva to z návrhu novely zákona z dielne ministerstva školstva, ktorú v stredu schválila vláda.
V novele ide najmä o spresnenie niektorých pojmov s cieľom zúženia okruhu prípadov, keď je potrebné vykonať kompenzačné opatrenie. A to tak, aby pod podstatnými rozdielmi na účely rozhodovania o uložení kompenzačného opatrenia boli také vedomosti alebo zručnosti, ktoré sú nevyhnutné na výkon príslušného regulovaného povolania.
Ďalej ide aj o upravenie lehôt pri preskúmaní odbornej kvalifikácie na účely poskytovania služieb spôsobom, aby po vydaní rozhodnutia o uložení skúšky spôsobilosti bolo zaručené, že do jedného mesiaca po vydaní rozhodnutia bude umožnené poskytovateľovi poskytovať služby. Zmena nastane aj pri spresnení výpočtu požadovaných dokumentov, ktoré môže príslušný orgán od žiadateľa vyžadovať.
Návrh zákona tiež reaguje na odôvodnené stanovisko Európskej komisie z 20. marca 2019. Upravuje postup pri preskúmaní jazykových znalostí zdravotníckych pracovníkov spôsobom, aby ustanovenia zákona boli v súlade so smernicou o uznávaní odborných kvalifikácií.
Vláda zároveň v stredu schválila aj to, aby Národná rada SR o novele zákona rokovala v skrátenom legislatívnom konaní.
Akčný plán
Vláda schválila Akčný plán k Národnej stratégii riadenia rizík bezpečnostných hrozieb Slovenskej republiky do roku 2025. Cieľom dokumentu je vytvoriť podmienky na postupné prijímanie opatrení potrebných na znižovanie rizika bezpečnostných hrozieb vo všetkých aktivitách SR a zlepšenie pripravenosti na riadenie rizík vrátane pripravenosti a reakcie
na mimoriadne udalosti.
"Realizácia opatrení uvedených v akčnom pláne je jedným z krokov, ktoré musia byť prijaté na zlepšenie ochrany života a zdravia, na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva a na zníženie možných škôd vyvolanými prírodnými alebo človekom spôsobenými mimoriadnymi udalosťami. Zároveň vytvárajú predpoklady na zníženie zraniteľnosti a zvýšenie odolnosti obyvateľstva a územia Slovenskej republiky," vysvetlil predkladateľ.
Činnosti a aktivity sú naplánované na desať rokov. Docieliť majú konsolidovanie systému civilnej ochrany obyvateľstva a krízového riadenia ako nástroja založeného na integrovanom prístupe k riadeniu rizík a multisektorovej spolupráce.
Medzi úlohami sú napríklad zavedenie efektívneho systémukoordinácie činností v rámci územnej samosprávy v oblasti riadenia rizík bezpečnostných hrozieb, tvorba motivačných mechanizmov pre
zamestnávateľov dobrovoľníkov či modernizácia zariadení a technológií potrebných pre prevenciu, reakciu a obnovu súvisiacu s hrozbami a rizikami.
Zmeny v bezpečnostnom systéme
Štát chce zefektívniť fungovanie bezpečnostného systému. Zvýšiť odolnosť štátu majú zmeny vo fungovaní Bezpečnostnej rady (BR) SR. Riaditeľ Kancelárie BR SR by mohol dostať širšie kompetencie, zlepšiť sa má aj práca výborov. Vyplýva to z návrhu Koncepcie bezpečnostného systému SR, ktorý v stredu schválila vláda.
Aktuálne fungovanie bezpečnostného systému je podľa koncepcie zložité pre komplikované vyhodnocovanie bezpečnostnej situácie a následné zavádzanie prijatých opatrení. "Nová navrhovaná schéma bezpečnostného systému bude flexibilná a zároveň bude komplexne pokrývať požiadavky na zaručenie bezpečnosti štátu a jeho občanov," načrtol predkladateľ.
Jedným z cieľov je posilniť efektívnosť výkonných zložiek po stránke personálnej, materiálnej, odbornej a finančnej prostredníctvom mechanizmu zefektívnenia vynakladania rozpočtových prostriedkov. Do konca apríla 2024 by mal minister vnútra v spolupráci s ministrom financií, ministrom hospodárstva, vedúcim Úradu vlády SR navrhnúť model financovania efektívneho vynakladania rozpočtových prostriedkov pre riešenie krízových situácií.
Zmeny v legislatíve, v štatúte Bezpečnostnej rady SR a Ústredného krízového štábu navrhnuté koncepciou by mala pripraviť pracovná skupina. Do konca septembra 2024 má minister vnútra návrhy predložiť na rokovanie BR SR. Do konca apríla 2024 by mali byť navrhnuté aj zásady civilného núdzového plánovania.
Funkčnosť bezpečnostného systému je podľa dokumentu potrebné nepretržite zdokonaľovať v súlade s vývojom bezpečnostného prostredia. "Koncepcia vytvára priestor pre ďalšiu odbornú diskusiu o nastavení koordinačného prvku na centrálnej úrovni, o jeho právomociach, tak aby mal spôsobilosť poskytovať predsedovi vlády SR relevantné informácie o možnej bezpečnostnej hrozbe alebo krízovej situácii, možnostiach jej riešenia, ale aj o rizikách, ktoré sú s ňou spojené," dodal predkladateľ.
Ako vyčerpať zvyšné eurofondy?
Slovensku zostalo ku koncu mája vyčerpať ešte 4,29 miliardy eur zo "starých" eurofondov. Projekty s podporou z európskych štrukturálnych fondov sú už však zazmluvnené na vyššiu sumu. Efektívne čerpanie eurofondov tak do veľkej miery závisí práve od prijímateľov, pretože je v ich réžii, aby svoje projekty úspešne dokončili a peniaze z eurofondov tak neprepadli. Vyplýva to z informácie o stave implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov 2014 - 2020, ktorú v stredu schválila vláda.
Časť nevyčerpaných prostriedkov vo výške 1,04 miliardy eur by sa podľa materiálu mohla využiť na podporu riešenia energokrízy (SAFE), ďalších 315,2 milióna eur má byť presmerovaných na výdavky súvisiace s prvotným prijatím utečencov z Ukrajiny a ich integráciou do spoločnosti (FAST CARE). Realizáciou týchto opatrení sa čerpanie eurofondov dostane na úroveň 79,75 % z pôvodných 10,21 miliardy eur (bez Programu rozvoja vidieka, ktorý je možné čerpať až do 31. decembra 2025).
"Za predpokladu úspešnej realizácie SAFE a FAST CARE sa zníži zostávajúca suma potrebná na vyčerpanie celej alokácie do marca 2024 zo zazmluvnených projektov na 2,94 miliardy eur, ktoré sú kryté ešte nevyčerpanými projektami v objeme 5,30 miliardy eur, čo predstavuje 180 % z potrebnej sumy 2,94 miliardy eur," priblížila podpredsedníčka vlády Lívia Vašáková v materiáli.
Najviac financií v súčasnosti zostáva na čerpanie v Operačnom programe Integrovaná infraštruktúra, kde je k dispozícii ešte 1,92 miliardy eur. Operačný program Kvalita životného prostredia má ešte na čerpanie 969 miliónov eur a Integrovaný regionálny operačný program 798 miliónov eur.
Vašáková na zlepšenie čerpania prostriedkov EÚ okrem využitia financií na projekty SAFE a FAST CARE zdôraznila možnosť využívania 15 % flexibility čerpania finančných prostriedkov na úrovni prioritnej osi v rámci operačného programu/fondu bez potreby realokácie. Pomôcť by malo aj využívanie rozdelenia projektov na dve fázy, z ktorých druhá bude ukončená v programovom období 2021 - 2027, či využitie prostriedkov získaných uplatnením 100 % financovania výdavkov zo strany EK za 7. a 8. účtovný rok na dofinancovanie zvýšených výdavkov projektov.