Summit B9 na Bratislavskom hrade: Lídri potvrdili podporu Ukrajiny, veria v jej budúce členstvo v NATO

6.6.2023 07:19

Najlepší spôsob, ako obnoviť mier v Európe, je pokračujúca intenzívna podpora Ukrajiny, tak otvorila prezidentka Zuzana Čaputová samit Bukureštskej deviatky na Bratislavskom hrade. Lídri štátov B9 diskutovali o prioritách pre júlový samit NATO. Bukureštská deviatka je neformálne zoskupenie krajín, kam okrem Slovenska patrí Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko.

Vyjadrenie prezidentky

Prezidentka taktiež uviedla, že prioritou Slovenska je vytvorenie mechanizmu, ktorý zabezpečí posilnenie protivzdušnej obrany východného krídla NATO. Prezidentka povedala, že cieľom všetkých lídrov B9 je mier v Európe, ktorý ohrozuje ruská agresia na Ukrajine. Podľa jej slov je na posilnenie bezpečnosti potrebné urobiť všetky kroky, ktoré povedú k bezpečnosti občanov SR.

Lídri krajín Bukureštskej deviatky podľa Čaputovej nepovažujú možné členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii za rozpínanie NATO smerom k Rusku, ale za poskytnutie záruk existujúcim členom Aliancie, že Rusko svojou rozpínavosťou nepohltí ďalšie štáty vo svojom susedstve.

Prezidentka pripomenula, že Ukrajine členstvo v NATO prisľúbili už v roku 2008, takže nejde o novú vec. Krajiny B9 sú podľa nej za to, aby sa posilnili politické vzťahy s Ukrajinou.

Odsúdili vojnu

Lídri potvrdili neochvejnú podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc. Považujú to za jedinú cestu, ako v Európe obnoviť mier a poriadok založený na pravidlách. Vyplýva to zo spoločného vyhlásenia prezidentov B9 prijatého na utorkovom samite tohto zoskupenia v Bratislave. Informoval o tom Martin Strižinec, hovorca prezidentky Zuzany Čaputovej.

Krajiny B9 dôrazne odsúdili nelegálnu vojnu proti Ukrajine. "Ukrajina má legitímne právo na obranu proti tejto agresii v súlade s medzinárodným právom vrátane Charty OSN," zhodli sa lídri.

Moskvu vyzvali, aby zastavila útoky na ukrajinské civilné obyvateľstvo a infraštruktúru i deportácie detí a sexuálne násilie páchané počas konfliktu na Ukrajine. Požadujú tiež, aby Rusko bezpodmienečne stiahlo svoje jednotky z ukrajinského územia. Podľa lídrov B9 musí byť tiež vyvodená zodpovednosť voči tým, ktorí sú zodpovední za agresiu a vojnové zločiny spáchané na ukrajinskom území.

Prezidenti sa zhodli, že Ukrajinu budú naďalej podporovať vojensky, finančne i humanitárne, kým to bude potrebné - aby dosiahla prímerie za podmienok, ktoré si sama určí. Na Rusko chcú krajiny B9 naďalej vyvíjať medzinárodný tlak vrátane ekonomických sankcií. Bielorusko vyzvali, aby prestalo podporovať ruskú agresiu na Ukrajine.

Hybridné útoky sú hrozbou

"Rusko je najväčšou a priamou hrozbou pre bezpečnosť spojencov a musíme byť pripravení na to, že ňou ostane aj naďalej. Záväzok Severoatlantickej aliancie chrániť každý centimeter územia spojencov a voči článku 5 je neochvejný," uviedli lídri vo vyhlásení.

Od samitu NATO vo Vilniuse očakávajú ďalšie posilnenie spojeneckej obrany na východnom krídle NATO s cieľom odstrašiť akúkoľvek agresiu. V záujme posilnenia východnej hranice Aliancie kladú dôraz na posilnenie protivzdušnej a protiraketovej obrany na rotujúcom a pretrvávajúcom základe. Lídri krajín B9 poukázali aj na bezpečnostnú hrozbu hybridných útokov.

Taktiež podporujú euroatlantické ašpirácie Ukrajiny a rozhodnutie z roku 2008 o tom, že Ukrajina sa raz stane členom NATO. Očakávajú, že na júlovom samite NATO vo Vilniuse bude spustený nový politický formát, ktorý povedie Ukrajinu k členstvu v Aliancii vtedy, keď to podmienky dovolia.

Krajiny B9 sa tiež spoliehajú na to, že Čína bude zodpovedne konať v pozícii stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. Akékoľvek poskytnutie smrtiacej pomoci Rusku zo strany Číny by podľa nich bolo neprijateľné a len by predĺžilo trvanie konfliktu na Ukrajine.

Štáb ta3 bol na mieste, kde nám viac informácií povedal moderátor Tomáš Verníček.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok