Čo je to úradnícka vláda? Základné informácie o tom, ako bude Slovensko fungovať do volieb
Eduard Heger požiadal v nedeľu 7. mája prezidentku Zuzanu Čaputovú o zbavenie poverenia viesť vládu. Zároveň s odchodom Samuela Vlčana a Rastislava Káčera z ministerských pozícií sa tak dočasne poverená vláda rozpadla. Zuzana Čaputová sa preto rozhodla, že 15. mája vymenuje úradnícku vládu, ktorá sa bude skladať z 15 odborníkov. Aké scenáre môže teraz Slovensko čakať?
Úradnícka či prezidentská vláda
Istou formou úradníckej vlády je prezidentská vláda. Rozdiel medzi prezidentskou a úradníckou vládou spočíva v tom, že tá prezidentská nemá politickú podporu parlamentu. Vymenúva ju čisto prezident. Aj vznik takéhoto druhu vlády ústava umožňuje, avšak jej podmienkou je dočasnosť pôsobenia. Napriek tomu, že by takáto vláda pravdepodobne nedostala od parlamentu dôveru, mohla by svoju funkciu podľa ústavy vykonávať v obmedzenom režime až do predčasných volieb či zloženia novej vlády.
Odchádzajúca ministerka Veronika Remišová obvinila Čaputovú, že namiesto úradníckej vlády zostavuje práve tú prezidentskú. Podľa právnika Domina sa však tieto dve vlády nedajú veľmi rozlíšiť, keďže ani jedna nie je právne podchytená.
"Celý postup výberu členov úradníckej vlády nie je určený, a tak nie je ani striktne stanovené či musí prezidentka svoje rozhodnutia konzultovať s parlamentom. V tomto prípade, keď prezidentka zostavuje úradnícku vládu po páde dočasne poverenej vlády Eduarda Hegera, by podľa mňa tieto konzultácie ani nemali až taký zmysel," uviedol pre ta3.
Ak by sa poslancom nové vládne zloženie nepáčilo, čo sa aj javí z ich doterajších vyjadrení, tak jej pri predstúpení pred parlament nevyslovia dôveru. "V takom prípade bude musieť prezidentka zopakovať decembrový scenár a danú (úradnícku) vládu odvolať. Následne ju ale poverí výkonom funkcie s obmedzenými právomocami," vysvetlil Domin.
Mali sme už úradnícku vládu?
Počas fungovania Slovenskej republiky sme úradnícku vládu zatiaľ nemali. Napriek tomu, že pri páde vlády Ivety Radičovej hrozil jej vznik, nakoniec sa politici zhodli na inom riešení. Úradnícka vláda však fungovala počas prvej Československej republiky, a to po páde Tusarovej vlády v septembri 1920. Druhá úradnícka vláda fungovala po odchode sociálnych demokratov a národných socialistov z vlády v roku 1926. Obe úradnícke vlády viedol Jan Černý. V septembri 1938 podala vláda Milana Hodžu demisiu a na jej miesto nastúpila takzvaná vláda obrany republiky, ktorá fungovala do decembra 1938.
Česká republika má s úradníckou vládou väčšie skúsenosti. Po demisii druhej Klausovej vlády v decembri 1997 vznikla vláda Jozefa Tošovského. O jej označení ako úradníckej vlády však politológovia polemizujú. Ďalšia úradnícka vláda fungovala v Česku od roku 2009 do roku 2010 a viedol ju Jan Fischer. V období od roku 2013 do roku 2014 nastúpila po páde Nečasovho kabinetu tretia česká úradnícka vláda Jiřího Rusnoka.
Okrem Slovenska a Česka sa podľa portálu Economist objavila úradnícka vláda v Afganistane, Bulgarsku, Británii, Izraeli či v Taliansku. Každá z týchto krajín má však vlastné právne i politické nastavenie, a tak nemôžeme hovoriť o úradníckej vláde ako takej, ale skôr o jej variáciách podľa daného štátu.
