Čo je to úradnícka vláda? Základné informácie o tom, ako bude Slovensko fungovať do volieb
Eduard Heger požiadal v nedeľu 7. mája prezidentku Zuzanu Čaputovú o zbavenie poverenia viesť vládu. Zároveň s odchodom Samuela Vlčana a Rastislava Káčera z ministerských pozícií sa tak dočasne poverená vláda rozpadla. Zuzana Čaputová sa preto rozhodla, že 15. mája vymenuje úradnícku vládu, ktorá sa bude skladať z 15 odborníkov. Aké scenáre môže teraz Slovensko čakať?
Parlament vyslovil Hegerovej vláde nedôveru vlani v decembri. Prezidentka poverila kabinet vládnutím do septembrových predčasných parlamentných volieb. Okrem Vlčana a Káčera však už skôr odišli minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský a minister financií a líder OĽANO Igor Matovič. Po odchode štyroch ministrov a nakoniec aj predsedu vlády sa prezidentka rozhodla neskúšať žiadne iné varianty a vymenovať úradnícku vládu.
Na takúto situáciu bola vraj pripravená už dlhšie a dopredu vedela, kto zaplní vládne kreslá. Čaká už iba na to, kým si dotyční uzavrú svoje súkromné a pracovné záležitosti. Pri ich výbere sa zameriavala na dva faktory, a to na ich odbornosť a na to, že neplánujú kandidovať v najbližších voľbách. "Bude to teda vláda ľudí, pre ktorých vládnutie nebude predvolebnou kampaňou," vyhlásila Čaputová.
Kto bude vo vláde?
Predstavila premiéra, ktorým by sa mal stať viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor. Ponuku prezidentky viesť vládu odborníkov akceptoval a k 14. máju sa vzdá svojej funkcie viceguvernéra. "Rozhodnutie pani prezidentky vymenovať ma za predsedu vlády odborníkov je pre mňa cťou a zároveň veľkou zodpovednosťou. Slovensko sa dnes nachádza v neľahkej situácii a so svojím tímom urobíme všetko preto, aby sme krajinu priviedli k predčasným voľbám do Národnej rady SR a priniesli želaný pokoj, stabilitu, ale zároveň aj konštruktívnu odbornú diskusiu v témach, ktoré sú pre ľudí a krajinu dôležité," uviedol Ódor.
Zvyšných členov novej úradníckej vlády si môžete pozrieť nižšie:
Čo je to úradnícka vláda?
Ústava nepozná pojem úradnícka vláda, no umožňuje jej vytvorenie. Ako vysvetľuje politológ z Karlovej Univerzity v Prahe Miloš Brunclík vo svojej publikácii z roku 2014, môže byť zložená z nominantov politických strán zastúpených v národnej rade, ale aj z nestranných expertov. Podľa slovenskej ústavy členom vlády nemusí byť osoba nominovaná niektorou z politických strán, ktoré sa po voľbách dostali do parlamentu. Jedinými podmienkami na vymenovanie je slovenské občianstvo a voliteľnosť do národnej rady (teda dovŕšený vek 21 rokov a trvalý pobyt na Slovensku).
To, že sa vláda zvyčajne skladá z nominantov strán, ktoré získali vo voľbách dostatočnú podporu, sa pripisuje existujúcemu ústavnému nastaveniu vzájomných vzťahov medzi národnou radou a vládou, uviedol pre Časopis pro právní vědu a praxi Marek Domin z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Vláda poskladaná z nominantov víťazných strán má totiž predpoklad, že jej parlament vysloví dôveru.
Pri vytvorení úradníckej vlády by sa mali poslanci národnej rady zhodnúť na človeku, ktorý by nebol politickým nominantom, no pre nadpolovičnú väčšinu poslancov by bol politicky akceptovateľný. Toto rozhodnutie by následne mali prebrať s hlavou štátu, ktorá by predsedu vlády a následne i jednotlivých ministrov mala vymenovať.