Rusi mi držali pištoľ pri hlave, hovorí ukrajinský partizán. Aby ochránil rodinu, založil odboj
Volodymyr Žemčugov je etnický Rus, ktorý pochádza z ukrajinskej Luhanskej oblasti. Na jar 2014 videl na vlastné oči aktivity proruských separatistov a príchod ruskej armády do jeho rodného mesta Krasnyj Luč.
Volodymyr sa preto spoločne s priateľmi rozhodol založiť partizánsky odboj. "Nakupovali sme všetko, zbrane, oblečenie, prostriedky na komunikáciu. Spočiatku sme ochraňovali svoje domy a rodiny, ale keď potom dorazila priamo ruská armáda, začali sme proti nim útočiť, pretože sme si uvedomili, že ak sa im okupácia podarí, bude to nadlho," povedal Žemčugov. Pri plnení jednej z bojových úloh prišiel pri výbuchu míny o obe ruky a čiastočne o zrak. Bol zadržaný, mučený, svoj boj ale napriek tomu nevzdal. Nakoniec bol v roku 2016 súčasťou výmeny zajatcov a rukojemníkov medzi Ukrajinou a Ruskom.
Volodymyr Žemčugov sa narodil v roku 1970 v teraz Ruskom okupovanom meste Krasnyj Luč na východe Ukrajiny. Jeho otec prišiel na Donbas pracovať v 60. rokoch. Volodymyr slúžil v sovietskej armáde. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa rozhodol zostať na Ukrajine a sovietsky pas vymenil za ukrajinský. V roku 2004 sa vo svojej rodnej oblasti zúčastnil na oranžovej revolúcii. Ako povedal, následne bol sklamaný, že vláda začala spolupracovať s Viktorom Janukovyčom a ďalšieho diania sa nezúčastnil. Rozhodol sa odísť pracovať do zahraničia, do Gruzínska.
Ukrajinský partizán
"V apríli 2014 som prišiel na Veľkú noc k mame do Luhanskej oblasti a uvidel som proruské protesty, ruské vlajky a hneď mi došlo, že to bude pokračovať rovnako ako na Kryme, v Abcházsku, či v Osetsku," opisuje ukrajinský partizán, ktorý pred pár dňami navštívil Prahu. "Zo začiatku som sa snažil spojiť so svojimi priateľmi z Luhanskej oblasti, ktorých som poznal ešte z oranžovej revolúcie, aby sme zorganizovali občianske protesty," dodáva.
V noci 4. mája však prekročili hranice medzi ruskou Rostovskou oblasťou a ukrajinskou Luhanskou oblasťou ruskí vojaci, konkrétne takzvaní rostovskí kozáci. Vtedy zahynuli dvaja Volodymyrovi priatelia, jedného našli pri ceste, druhého v lese s rukami zviazanými lepiacou páskou a s prestrelenou hlavou. "Vtedy nám došlo, že občiansky odpor už nedáva zmysel a spojili sme sa, aby sme ochránil svoje rodiny," hovorí Žemčugov. Ruskí kozáci sa pritom dali dokopy s miestnymi kozákmi, Rusko im začalo dodávať zbrane a ako Volodymyr uviedol, objavil sa banditizmus.
"Zastavovali a zabavovali autá uprostred mesta, lúpili v bankách, v bankomatoch, v noci sa stávalo, že prišli k bohatým ľuďom, najmä k tým, ktorí podporovali Ukrajinu a mučili ich, alebo rovno vraždili," opisuje 52-ročný muž. "Polovica vtedajšej polície bola podplatená Ruskom, druhá polovica odišla zo služby. Armáda v Luhanskej oblasti nebola, miestna vláda utiekla, polovica agentov ukrajinskej tajnej služby SBU tiež prešla na druhú stranu a ostali sme len my, civilisti a bezprávie, ako niekde v Somálsku či Afganistane," dodáva.
