Malá hrčka im obrátila život naruby. Ako sa pacienti vyrovnávajú s rakovinou?
Pacienti s rakovinou sa okrem samotnej choroby musia vysporiadať aj s vlastnými emóciami. Prečítajte si príbehy ľudí, ktorým onkologická diagnóza zo dňa na deň zmenila život.
Rozhovor s onkopsychologičkou
Lucia Budáčová je onkopsychologičkou a manažérkou projektov v Lige proti rakovine. Poskytuje poradenstvo, podporu a sprevádzanie pacientom a ich blízkym v akomkoľvek štádiu ochorenia, pomáha pacientom spracovávať emócie a pocity strachu, pracovať so stresom počas liečby, adaptovať sa po ukončení liečby a pri návrate späť do života. Súčasťou jej práce je aj podpora príbuzných pacientov a sprevádzanie v smútení.
S akými psychickými ťažkosťami sa stretávate pri pacientoch s rakovinou?
Rakovina prichádza často náhle a nečakane. Je obrovským a neželaným zásahom do života. Prináša zmenu a obrat v životných plánoch a prioritách. Pacienti aj ich blízki sa teda najskôr musia vysporiadať so šokom. Začiatky bývajú náročné aj pre dlhšie čakacie doby a náročnú diagnostiku. Nie vždy sa finálna diagnóza stanoví hneď a rýchlo. Neistota a čakanie s tým spojené sú pre pacientov aj ich blízkych veľmi náročné.
Rakovina nie je jedna diagnóza. Je to mnoho rôznych typov ochorenia, na ktoré sa podávajú rôzne druhy liečby, a majú rôzne prognózy aj priebeh. Napriek tomu slovo rakovina stále vyvoláva rovnakú reakciu u väčšiny ľudí. Je ňou veľký strach z náročnej liečby a zo smrti. Toto všetko musia pacienti riešiť popri samotnom ochorení. Spracovávajú veľký šok, zmenu v životnom smerovaní a nastavení, strach a úzkosti z choroby, z liečby aj z možnej smrti.
Čo pacientom pomáha prijať svoju diagnózu a naučiť sa s ňou žiť?
Vysporiadať sa s ochorením chce čas, nie je to jednorazový proces. Je veľmi dôležité, aby mali pacienti na to priestor, podporu a všetky informácie, ktoré potrebujú. Pomáha im, ak majú oporu vo svojom lekárovi, ak má na nich čas, je empatický, aspoň do nejakej miery zohľadňuje aj bremeno, ktoré ochorenie kladie na psychiku, komunikuje citlivo a priamo, a dáva im informácie, ktoré potrebujú, aby mohli ochorenie zvládnuť. Mnohí pacienti potrebujú vedieť najmä to, aké sú ich možnosti a čo ich kedy čaká, aby neostali visieť vo vzduchoprázdne a v neistote z blízkej budúcnosti. Tej neistoty zažívajú už aj tak veľa, keďže je pred nimi nová cesta, po ktorej nikdy nešli.
Je tiež dobré, ak majú oporu vo svojich blízkych, ak majú pri sebe niekoho, kto im pomáha niesť celú situáciu, dáva im nádej a podporuje ich v jednotlivých fázach diagnostiky a liečby. Dbá na ich emočné aj praktické potreby. Pomôže im napríklad odvozom na vyšetrenie, urobením nákupu či postrážením detí. Mať okolo seba sieť ľudí, ktorí pacienta podporia a doprajú mu čo najviac priestoru pre to, čo potrebuje, vie veľmi pomôcť.
Čo im v mnohých prípadoch nepomáha, je tlak na to, že majú myslieť len pozitívne a nemajú myslieť na zlé scenáre, lebo "všetko je o nastavení v hlave". Je to zaťažujúce a vytvára to u pacientov nadbytočný stres z ich vlastných emócií a zo strachu a smútku, ktoré sú v ťažkej situácii ochorenia úplne prirodzené. Naopak, je veľmi dôležité mať priestor aj na tieto pocity a na vyjadrenie svojich obáv. Každá emócia, ktorá sa v procese vyrovnávania sa s chorobou u pacienta objaví, je v poriadku.
Pokiaľ je situácia pre pacienta naozaj zaplavujúca, pacienta paralyzuje, zostáva len v smútku a rozvíja sa depresívne prežívanie, je dobré vyhľadať odbornú pomoc psychológa alebo aj psychiatra. Všetci pacienti sa v súčasnosti môžu obrátiť napríklad na onkopsychológov Ligy proti rakovine, ktorí pacientom i blízkym poskytujú bezplatné služby v rámci celého Slovenska.
Takáto diagnóza sa dotkne i rodiny či priateľov pacienta. Čo pomáha im?
Pre príbuzných a blízke okolie onkologických pacientov je celá situácia tiež nesmierne náročná a prežívajú v nej stres, strach a často aj bezmocnosť. Je ťažké sledovať našich najbližších ako trpia a trápia sa a nemôcť im pomôcť situáciu zmeniť. Rovnako môžu zažívať obavy a strach zo straty blízkeho a neistotu či smútok.
Často nevedia, ako príbuzného najlepšie podporiť, ako s ním o chorobe hovoriť. Aj pre nich je nesmierne dôležité mať podporu v širšom kruhu. Miesto, kde môžu o svojich pocitoch hovoriť. Proces liečby, zmena rolí v domácnosti či väčšia záťaž na zdravého partnera vytvárajú mnoho tlaku, prinášajú únavu, vyčerpanie a potrebu byť tam pre chorého ako zdroj optimizmu a nádeje. Je potrebné starať sa i o seba, vlastné potreby, vlastné prežívanie a prípadne vyhľadať pomoc. Podpora a sprevádzanie psychológa má v týchto prípadoch tiež obrovský zmysel.
V Lige proti rakovine funguje podporná skupina pre príbuzných onkologických pacientov. Takáto podpora a zdieľanie spoločných skúseností a ťažkostí im nesmierne pomáha. Príbuzní sú si navzájom výbornou oporou, lebo sú v podobnej situácii a vedia spolu súcitiť. Vedomie, že v tom nie sú sami, je nesmierne dôležité a uľavujúce.
Dokážu pacienti a ich blízki nakoniec prijať ich osud?
Každý pacient je iný a každý má iný príbeh. Ochorenie je niečo, čo vstúpi do života človeka a väčšinou ho zásadne ovplyvní a zmení. Mnoho pacientov prejde liečbou, vylieči sa, a žije spokojný a šťastný život. Kríza v podobe ochorenia im pomohla ujasniť si životné priority, prehĺbiť vzťahy a urobiť ťažké rozhodnutia. Mnohým priniesla nový pohľad na to, čo je šťastie, naučila ich efektívne napĺňať svoje potreby a starať sa o seba a svoje prežívanie. Hoci je skúsenosť ochorenia ťažká a nik si ju nepraje, ľudia majú vzácnu schopnosť nachádzať hodnotu aj v ťažkých skúsenostiach a vyťažiť z nich pre seba to dobré.
