Nekonečný príbeh sa píše už vyše 35 rokov: História nemocnice Rázsochy
Projekt novej univerzitnej nemocnice v Bratislave robí politikom vrásky na čele už viac než 35 rokov. Moderná stavba mala vyrásť v mestskej časti Lamač už v 90. rokoch minulého storočia. Namiesto toho je nemocnica na Rázsochách iba jamou v zemi a mnohí tvrdia, že sa za peniaze z plánu obnovy nestihne postaviť.
Pellegriniho slávnostné búranie
Zámer oživiť projekt univerzitnej nemocnice vznikol v roku 2013 počas druhej Ficovej vlády. Nemocnica však nemala vyrásť na Rázsochách, ale v areáli vojenskej nemocnice na Patrónke, píše Pravda. Vtedajšia šéfka rezortu zdravotníctva Zuzana Zvolenská dala vypracovať štúdiu uskutočniteľnosti. Tomáš Drucker, ktorý bol ministrom v rokoch 2016 až 2018, však zo stola zmietol myšlienku postaviť nemocnicu na Patrónke a naplánoval začiatok výstavby na Rázsochách na rok 2021. Aj Druckerova nástupníčka Andrea Kalavská pokračovala v tomto pláne.
S búracími prácami sa začalo v auguste 2019. Symbolicky ich odštartovali vtedajší premiér Peter Pellegrini s Andreou Kalavskou. Podľa súčasného lídra Hlasu-SD sa týmto "začalo odstraňovať 30 rokov neschopnosti poradiť si s týmto komplexom". Pellegrini vyhlásil, že štátna nemocnica by mohla byť hotová v roku 2024.
Podľa architekta pôvodnej stavby Jindřicha Martina spočiatku existovala možnosť, že sa celá stavba inovuje, zbúrajú sa len určité časti a na postavenom skelete sa bude môcť pokračovať. "Skelet je v poriadku, no obvodový plášť je zlý," povedal v roku 2018. Dokonca si dal vypracovať znalecký posudok statika, podľa ktorého bol skelet v poriadku. Dodal, že so zbúraním nie je stotožnený, no rozhodnutie musí rešpektovať. "Je mi to ľúto, no ťažko sa s tým bude dať niečo urobiť," zhodnotil.
Nekonečný príbeh sa píše už vyše 35 rokov: História nemocnice Rázsochy
Stihne sa to?
Témou sa nemocnica Rázsochy stala opäť v lete minulého roka, keď vláda rozhodla, že sa postaví z peňazí z plánu obnovy. Výstavba hrubej stavby bratislavskej univerzitnej nemocnice s kapacitou 653 lôžok by mala stáť 281 miliónov eur, oznámil vtedajší minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. Vláda rozhodla, že za financie z plánu sa postaví aj martinská univerzitná nemocnica.
Začali sa však množiť hlasy, že Slovensko by o prostriedky z plánu obnovy mohlo prísť. Hrozí totiž, že niektoré míľniky vyplývajúce z plánu sa nestihnú splniť, či už ide o vypracovanie projektovej dokumentácie, vyhlásenie verejného obstarávania na zhotoviteľa alebo samotné dokončenie hrubej stavby, ktoré je naplánované na december 2025.
V januári na meškanie výstavby upozornili strana Hlas-SD a hnutie Progresívne Slovensko. "Heger s Lengvarským musia niesť zodpovednosť za fatálne zlyhania v zdravotníctve," povedal podpredseda Hlasu-SD Richard Raši. "Žiadame vládu, aby nám jasne povedala, čo sa bude diať so stovkami miliónov z plánu obnovy a s novou univerzitnou nemocnicou v Bratislave," vyhlásil Oskar Dvořák z Progresívneho Slovenska. Vladimír Lengvarský v reakcii na tieto tvrdenia uviedol, že nevidí problém v plnení míľnikov a neobáva sa o to, že by Slovensko mohlo prísť o peniaze.
Rázsochy sú opäť horúcou témou. SASKA zvolala na štvrtok 13. apríla mimoriadne zasadnutie Výboru NR SR pre zdravotníctvo a témou bolo práve prerozdelenie financií z plánu obnovy. Jana Bittó Cigániková dlhodobo tvrdí, že tieto peniaze by sa mali prerozdeliť medzi menšie regionálne nemocnice, a štát by sa tak vyhol riziku, že o ne príde. "Kapituloval" aj Lengvarského predchodca Marek Krajčí z OĽANO, ktorý priznal, že nemocnica sa z peňazí z plánu nestihne postaviť ani teoreticky. Dôvodom je, že v parlamente neprešla novela zákona o verejných prácach.
Najsilnejší hlas, ktorý verí, že Rázsochy sa stihnú postaviť, patrí Eduardovi Hegerovi. Ako dočasne poverený ministrer zdravotníctva garantuje, že termín sa podarí dodržať. Rezort financií, ktorému Heger šéfuje tiež, však navrhuje nemocnicu z plánu vyhodiť. Podľa lídra Demokratov však malo ísť o chybu úradníka. Vyše 35-ročný príbeh univerzitnej nemocnice v Bratislave tak ešte nie je na konci.
