Nekonečný príbeh sa píše už vyše 35 rokov: História nemocnice Rázsochy
Projekt novej univerzitnej nemocnice v Bratislave robí politikom vrásky na čele už viac než 35 rokov. Moderná stavba mala vyrásť v mestskej časti Lamač už v 90. rokoch minulého storočia. Namiesto toho je nemocnica na Rázsochách iba jamou v zemi a mnohí tvrdia, že sa za peniaze z plánu obnovy nestihne postaviť.
Hoci s výstavbou nemocnice sa začalo až v 80. rokoch, myšlienka o výstavbe Fakultnej nemocnice s poliklinikou a teoretických ústavov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského sa zrodila oveľa skôr. Verejnú urbanisticko-architektonickú súťaž vyhlásili už v roku 1969 a vyhral ju kolektív pod vedením architekta Jindřicha Martina.
"Keď otvorili obálky, potešili sa, že sme mladí ľudia, pretože sa dožijeme prevádzky nemocnice," povedal v roku 2018 v rozhovore pre TASR. Nikdy sa tak však nestalo. Ako uviedol architekt, celý komplex nemocnice rozdelili na päť stavieb. Prvou boli kliniky chirurgických smerov, kde malo byť 405 postelí. Druhým objektom boli ostatné kliniky, kde sa malo nachádzať zhruba 1300 lôžok.
Štvrtou plánovanou stavbou mali byť teoretické ústavy lekárskej fakulty, teda jednotlivé katedry a posluchárne, štvrtou bol ústav kardiovaskulárnych chorôb. Súčasťou nemocnice malo byť aj ubytovanie pre študentov a zamestnancov, ktoré sa plánovalo vybudovať ako piaty objekt. Celkovo mal mať areál rozlohu viac než 250-tisíc metrov štvorcových.
Začiatok výstavby a inovácie
Projektovú úlohu výstavby fakultnej nemocnice spolu s celým areálom (takzvaným campusom) na Rázsochách v Lamači schválili v júli 1982. Uznesením vlády stavbu zapísali ako "záväznú úlohu štátneho plánu" a stavebné povolenie vydali v auguste roku 1987, uvádza sa vo vedeckom časopise Ambulantná terapia.
S prípravnými prácami, teda od výkupu pozemkov až po budovanie inžinierskych sietí či prístupových komunikácií, sa začalo už o dva roky skôr, uviedol portál mestskej časti Bratislava-Lamač na základe informácií Hospodárskych novín. S výstavbou prvej časti sa začalo v roku 1986 a hotová mala byť do roku 1993. Podľa Jinřicha Martina sa však postupovalo pomaly, dôvodom bol nedostatok financií.
V roku 1995 vláda prehodnotila financovanie prioritných zdravotníckych zariadení. Medzi priority zaradila aj prvú stavbu na Rázsochách. Krátko na to sa začalo pracovať na aktualizácii a inovácii projektovej dokumentácie. Stavebné povolenie na zmenu stavby pred dokončením vydali v júli 1997. Podľa neho sa súčasťou nemocnice mali stať aj jednotka intenzívnej starostlivosti, heliport a príjazdová rampa.
Nekonečný príbeh sa píše už vyše 35 rokov: História nemocnice Rázsochy
Zastavenie financovania
Vláda na čele s Vladimírom Mečiarom v tom istom roku odsúhlasila ďalší návrh financovania prioritných zdravotníckych stavieb v prechodnom období, medzi ktoré patrila aj Fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava-Rázsochy.
Keď sa k moci dostala vláda Mikuláša Dzurindu, zrušila uznesenie Mečiarovej vlády a zastavila financovanie Rázsoch. Definitívne sa stavba zastavila v roku 2003. Podľa "otca" celého projektu Jindřicha Martina "to celé nabralo veľmi zlý smer". Oplotenie a strážna služba boli totiž nedostatočné. "Keď sa postupom času stavba a jej zabudované konštrukcie, materiály či technológie zdevastovali, bolo mi do plaču," dodal.
Podľa údajov z roku 2001 sa od roku 1987 investovalo do Rázsoch 918,5 milióna slovenských korún, čo by v súčasnosti predstavovalo omnoho vyššiu sumu. Za 15 rokov sa z pôvodného projektu zrealizovala len hrubá stavba. Na pozemkoch vznikli inžinierske siete, stihli zabudovať aj časť vzduchotechniky, kotolňu dokončili na 90 percent, vo vysokom stupni rozostavanosti bola trafostanica a čistiareň odpadových vôd, uviedol časopis Ambulantná terapia. V lôžkovej časti stihli vybudovať vnútorné steny a priečky a osadili aj okná.
