Alex Molčan pre ta3: Najprv bol zážitok stretávať Nadala s Djokovičom, dnes ich už beriem ako súperov

Zlom v Belehrade

Vrátil by som sa teraz o pár rokov späť. Tvoj prelomový turnaj prišiel v Belehrade v roku 2021. Tam si sa ako hráč tretej stovky z kvalifikácie dostal až do finále, kde si podľahol Djokovičovi. Od toho momentu si začal rapídne stúpať rebríčkom, rok si zakončil v prvej stovke. V čom nastal pre teba najväčší zlom v Belehrade a období po ňom? 

Môžem povedať, že to finále mi zmenilo kariéru. Odvtedy som si oveľa viac začal veriť. Pochopil som, akou hrou môžem vyhrávať a porážať dobrých hráčov. Keď som totálne sústredený, keď som taký, aký som, teda kreatívny a veľa toho vybehám, viem, že môžem týchto hráčov porážať. Sebavedomie sa naštartovalo. Už keď som hral potom na challengeroch tak som veril, že som lepší ako ostatní. Všetko sa to takto dokopy zišlo a dostavili sa aj výsledky.

Do Belehradu si hrával viac-menej challengre. Teraz si zakorenený hlboko v svetovej stovke, si okolo 50. miesta. V čom sa najviac líši život na hlavnom okruhu ATP a na challengeroch?

Na turnajoch ATP je všetko lepšie – regenerácia, podmienky, hotel, kurty, všetko spojené so servisom pre hráčov. Aj motivácia je tam oveľa vyššia, pretože sa hrá o viac bodov. Samozrejme, je to náročnejšie. Aj na turnajoch ATP 250 hrajú top hráči, takže nie je to jednoduché. Ale nepovedal by som, že je to extrémny rozdiel, čo sa týka hry. Aj dnes vidíme, že hráči z druhej stovky vedia hrať vyrovnanú partiu s hráčmi, ktorí sú v najlepšej dvadsiatke. Samozrejme, som rád, že som sa dostal z challengerov na ATP okruh. Najdôležitejšie bolo sa tam udržať. Hovorí sa, že prvý rok je najťažší, ten som pomerne dobre zvládol. Dúfam, že túto sezónu to bude ešte lepšie.

Zo vzorov sa stali súperi

Teraz hrávaš najväčšie turnaje na svete, stretávaš sa aj s najväčšími hviezdami na okruhu. Aké to bolo, keď si sa začal prvýkrát vídať s Nadalom, Djokovičom, Murraym? Sú to hráči, ktorých si sledoval, odkedy si bol dieťa. Bol si z toho nervózny? 

Na US Open 2021 som videl všetkých tých hráčov prvýkrát pokope. Bol to zážitok – Nadal, Djokovič, Murray a tak ďalej. Tým, že som ich potom videl takmer na každom turnaji, tak to postupne opadlo. Už to neberiem tak, že "Wow, ide Nadal". Aj keď práve jeho stále tak trochu beriem, pretože je môj vzor. Ale už je to normálne.

Takže ich dnes vnímaš skôr ako súperov? 

Áno.

Spomenul si Nadala. V minulosti si povedal, že pre teba je najlepší a najväčší hráč histórie. Prečo práve on? 

Je to jeho pokorou, skromnosťou a milosťou, na kurte aj mimo neho. Jeho bojovnosť je niečo, čo nie je bežné. Nevzdáva ani jednu loptu, čo sa mi veľmi páči. Bodaj by som bol v tomto ako on. Niekedy od nervov niečo pokazím "naschvál" a on sa sústredí na každú jednu loptu, ako keby mala byť tá posledná. Sympatia tam je už odmalička, stále som ho sledoval. K tomu je ešte aj ľavák, takže asi aj preto.

Keď sleduješ jeho hru, čo by si si od neho chcel najviac zobrať? Je to práve jeho bojovnosť a psychika? Ako si povedal, obaja ste ľaváci, obaja máte výborný pohyb. 

Nechcem povedať, že hráme úplne podobným štýlom. Ale tým, že je ľavák, to aj ja vidím lepšie. Je veľa vecí, ktoré by som sa od neho chcel naučiť. Ale každý hráč je iný, aj Nadal hrá inak ako ja. Možno sa to zdá, že tiež hrá silno rotovaný forhend, dobre behá, ale na nikoho sa nedá ušiť to isté. Niektoré veci si ale pozerám, sledujem spomalené zábery toho, ako hrá, ako sa hýbe, kde stojí a podobne. Ale tieto technické veci sledujem pri mnohých hráčoch.

Zázrak menom Vajda

Je v tom drobný paradox, že preferuješ Nadala, no spolupracuješ s Mariánom Vajdom, ktorý bol dlhoročným trénerom jeho najväčšieho rivala Novaka Djokoviča. Aký je to pocit vedieť, že máš vo svojom rohu najúspešnejšieho trénera tenisovej histórie?

Je vynikajúce, že ho vôbec môžem mať pri sebe. Je to zázrak, že s ním môžem práve ja spolupracovať. Je to obrovský profesionál. Myslí na veci, o ktorých som si predtým možno ani nemyslel, že sú extra podstatné. Priniesol maximálny profesionalizmus a stále sa snažíme zlepšovať. K tomu všetkému je to aj skvelý človek, čo je pre mňa pri trénerovi alebo najbližších ľuďoch alfa a omega. Cítim od neho maximálnu podporu. Učím sa, ako sa len dá. Keď sme začali spolupracovať, veľmi veľa som sa pýtal, ako veci robil Djokovič, aj takto som sa veľa naučil. Ale ako som spomenul, nie na každého platí to isté. Niektoré veci, ktoré robil Djokovič, som si vyskúšal, ale nie je to na mňa úplne šité.