ROZHOVOR: Histamínová intolerancia je hitom, reálne ňou trpí len zlomok pacientov, hovorí lekár
Príchod jari môže pre alergikov predstavovať nepríjemné obdobie. Stále viac ľudí trpí rôznymi imunitnými ochoreniami, ktoré treba dlhodobo a vytrvalo liečiť. Imunológ a alergológ Miloš Jeseňák v rozhovore vysvetlil, prečo sa alergie objavujú čoraz častejšie, čím sú pre ľudí nebezpečné a ako sa líšia od potravinových intolerancií.
Ako môže alergia prerásť do astmy a čím sa líši od bežnej alergie?
Alergie môžu byť aj závažné. Napríklad potraviny môžu viesť k systémovým životohrozujúcim alergiám. Niektorí peľoví alergici môžu trpieť na nepríjemné skrížené potravinové alergie, napríklad na základe podobnosti alergénov brezy a alergénov jablka, orechov, zeleru a mrkvy. Ak sa pacient nelieči a kupuje si len voľnopredajné prípravky, môže sa u neho alergia časom zhoršiť, objavia sa ďalšie alergény a bežná alergická nádcha môže prerásť do astmy. My musíme včasnou diagnostikou a adekvátnou liečbou, predovšetkým alergénovou imunoterapiou, toto riziko znížiť u čo najväčšieho počtu pacientov.
Potravinové intolerancie sa liečia nesprávne
Mnohí ľudia nemôžu prijímať lepok, laktózu, histamín, mliečnu bielkovinu či iné zložky potravín. Ako sa potravinové alergie líšia od iných?
Potravinové alergie a intolerancie vo všeobecnosti označujeme ako potravinové hypersenzitívne reakcie. Ak sú na imunitnom podklade, ide o alergiu. Ak nemajú súvis s imunitným systémom, ide o intoleranciu. Výskyt potravinových alergií je najmä u detí, u dospelých ide o relatívne zriedkavú diagnózu a pravá potravinová alergia sa v skutočnosti diagnostikuje len u malej časti pacientov, ktorí si myslia, že ňou trpia. Ešte komplikovanejšie je to s intoleranciami. Pri nich nemáme dostupné laboratórne testy a pacient pri podozrení na takúto reaktivitu na konkrétnu potravinu ju musí na istý čas kompletne vylúčiť zo stravy a sledovať, či sa ťažkosti stratia.
Nemalo by sa siahať po rôznych testoch "potravinovej intolerancie", pretože tieto laboratórne vyšetrenia nemajú žiadnu hodnotu a význam a môžu viesť k nesprávnym a neindikovaným diétam s negatívnym vplyvom na organizmus. Histamínová intolerancia (HIT), je momentálne "hitom", no v skutočnosti na ňu trpí len zlomok pacientov. Žiaľ, aj pri nej sa robia mnohé chyby, realizujú sa rôzne zavádzajúce laboratórne vyšetrenia a pacienti sa "trápia" rôznymi nesprávnymi diétami. Obvykle ide skôr o nesprávne stravovanie, nevhodné zloženie potravy, nepravidelnú stravu a podobne, a nie o histamínovú intoleranciu.
Ak má pacient podozrenie na HIT, je potrebné mesiac držať nízkohistamínovú diétu. Ak sa ťažkosti odstránia, skutočne o ňu môže ísť. Následne pacient postupne zavádza menej rizikové potraviny a sleduje ich toleranciu. V žiadnom prípade by nemal držať takúto diétu dlhodobo, lebo to môže mať mnoho negatívnych efektov na organizmus a viesť k deficitu dôležitých vitamínov a minerálov.
Laktózová intolerancia je v podstate odzrkadlením normálneho vývoja čreva v našej populácii, kde s vekom sa u mnohých ľudí postupne stráca v čreve enzým, ktorý metabolizuje laktózu zo stravy. Diagnostika je opäť jednoduchá. Žiadne laboratórne vyšetrenia sa nemajú robiť. Namiesto nich pacient skúša konzumovať bezlaktózové mliečne produkty a potraviny.
V prípade intolerancie na lepok ide vo väčšine prípadov o autoimunitné ochorenie, teda celiakiu, ktorá nie je potravinovou alergiou. Tu je nevyhnutná celoživotná bezlepková diéta. Potravinové intolerancie však patria do rúk gastroenterológov. Imunoalergológ lieči a diagnostikuje prednostne potravinové alergie, čiže reakcie sprostredkované imunitnými mechanizmami.
Je nejaká šanca, že sa situácia s alergiami zlepší?
Napriek tomu, že alergií pribúda, prichádzajú nové možnosti efektívnej a bezpečnej liečby ako aj možnosti úplného vyliečenia alergií. V súčasnosti ľahšie formy alergií môže začať liečiť všeobecný lekár, následne sa o dodiagnostikovanie a ďalšiu starostlivosť postará klinický imunológ a alergológ. Účinná liečba je možná len na základe dobrej spolupráce pacienta s lekárom.
