Jar je pre alergikov peklom. Peľová sezóna sa bude pre otepľovanie Zeme zhoršovať
Jar znamená pre milióny ľudí po celom svete príchod alergií. Kvôli klimatickej zmene však peľová sezóna bude intenzívnejšia, píše časopis National Geographic. Na otepľujúcej sa planéte sa predlžujú vegetačné obdobia rastlín a s tým sa zvyšujú aj zdravotné riziká pre ľudí alergických na pele.
Jar je pre alergikov peklom. Peľová sezóna sa bude pre otepľovanie Zeme zhoršovať
Zo štúdie publikovanej v odbornom časopise Nature Communications vyplýva, že do roku 2100 by množstvo peľu, ktorý rastliny produkujú v období kvitnutia, mohlo vzrásť až o 40 percent. Hoci sucho a teplo škodí lesom a lúkam, niektorým alergénnym trávam a stromom vzrastajúce teploty a vyššia koncentrácia oxidu uhličitého svedčia, tak že rastú listnatejšie a viac do výšky.
Mierny a extrémny variant
Skoršie štúdie mapujúce historické trendy odhadujú, že sa peľová sezóna v Severnej Amerike začína o 20 dní skôr, je o osem dní dlhšia a do ovzdušia sa v priebehu nej dostane o 20 percent viac peľu ako pred 30 rokmi.
Nový výskum tieto dáta projektuje ku koncu 21. storočia a dochádza k záveru, že rastliny v roku 2100 do ovzdušia uvoľnia až o 40 percent viac peľu, sezóna začne o 40 dní skôr a bude o 19 dní dlhšia. "Peľ má ohromný dopad na verejné zdravie," hovorí Alisson Steinerová, odborníčka na atmosféru z Michiganskej univerzity a vedúca autorka štúdie. "(Súčasné) prediktívne modely pre množstvo peľu vo vzduchu nie sú príliš kvalitné, pritom sezónne alergie postihujú množstvo ľudí," dodáva.
Tím Steinerovej tieto nedostatky vyrovnáva; vedci vyvinuli modely založené na historických dátach, ktoré predpovedajú produkciu peľu pod vplyvom faktorov ako teplota a zrážky pri 15 rastlinám, ktoré najčastejšie spôsobujú alergie. Modely tiež počítajú s vyššími hodnotami oxidu uhličitého v atmosfére aj meniacim sa výskytom rastlín v priebehu času.
Napríklad niektoré trávy a stromy v Severnej Amerike sa rozšíria na úkor rastlín z rodu ambrózie. Tieto významné alergény by na východe USA mali ustúpiť a o 80 percent. Dariť sa príliš dobre nebude kvôli zvýšeným hodnotám oxidu uhličitého v ovzduší ani brezám.
Steinerová a jej kolegovia do nových modelov zasadili dáta o emisiách peľu v Spojených štátoch medzi rokmi 1995 a 2014 a prepojili ich s dvoma klimatickými vyhliadkami pre obdobie 2081 a 2100: s takzvaným stredným variantom skleníkových plynov, ktorý počíta s otepľovaním planéty o dva až tri stupne Celzia, a extrémnejším variantom s využívaním fosílnych palív a oteplením o štyri až šesť stupňov Celzia. V horšom scenári, v ktorom hodnoty oxidu uhličitého v atmosfére dosahujú dvaapolnásobne viac súčasných hodnôt, výsledky predpovedajú pomalú a intenzívnu peľovú sezónu s číslami až dvojnásobnými v porovnaní s uplynulými 30 rokmi.
Symptómy trvajú pridlho
Pravdepodobne dôležitejšie sú však predpovede v miernejšom scenári, hovorí William Anderegg, výskumník z Univerzite v Utahu, ktorý sa na výskume nepodieľal. "Hodnoty peľu sú v ňom v porovnaní s extrémnym scenárom asi o polovicu nižšie. Od vedcov je to ďalšie potvrdenie toho, ako veľmi zvládanie klimatickej zmeny ovplyvní naše dýchanie a zdravie," poznamenáva Anderegg, ktorý študuje dopady klimatickej zmeny na lesné ekosystémy.
Výsledky novej štúdie sú v súlade s pozorovaním alergológa Johna Jamesa. Ten pred 25 rokmi začal pracovať v americkom štáte Colorado, kde peľová sezóna obvykle trvala od marca do apríla. To sa však v priebehu rokov zmenilo: "Pacienti začali chodiť skôr a pýtali sa, prečo ich symptómy trvajú tak dlho, a že si od nich ledva odpočinú," hovorí James, ktorý pracuje pre Americkú nadáciu pre alergie a astmu.
Intenzívnejšie peľové sezóny sú podľa niekoľkých štúdií globálnou zdravotnou hrozbou. Študenti s alergiami podávajú v škole slabšie výkony ako ich spolužiaci, a rovnako tak trpí produktivita dospelých v práci pri atakoch sennej nádchy. Súčasne v dňoch, kedy sú koncentrácie peľu v ovzduší najvyššie, prijímajú pohotovosti vyšší počet ľudí s astmatickými záchvatmi, s čím súvisia vyššie výdaje ako jednotlivcov, tak zdravotníckych systémov.
Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že v roku 2050 bude polovica obyvateľov planéty trpieť nejakým alergickým ochorením. Alergie v súčasnosti postihujú desať až 30 percent dospelých a až 40 percent detí. Navýšenie nespôsobujú len vyššie koncentrácie peľu, ale tiež chemické reakcie škodlivín v ovduší s peľmi. Škodliviny ničia bunkové steny peľov a "štiepia pomerne veľké zrnká peľu na submikronové častice, ktoré sa dostanú hlbšie do pľúc a sú nebezpečnejšie pre pacientov," vysvetľuje Isabella Annesiová-Maesanová, environmentálna epidemiologička z univerzity vo francúzskom Montpellier. Laboratórne štúdie ukazujú, že nárast oxidu uhličitého v atmosfére znamená, že pele obsahujú viac alergénnych proteínov, ktoré u ľudí spôsobujú tvorbu protilátok zodpovedných za fyzické príznaky alergie.
Podľa Steinerovej je nová štúdia "prvým krokom k vývinu pokročilejších nástrojov, ktoré nám pomôžu pochopiť, ako sa bude peľ v budúcnosti meniť, a ľuďom tak dajú možnosť lepšie sa pripraviť na zdravotné dopady."