Putina môžu stíhať aj na dôchodku. Čo je Rímsky štatút a aké právomoci má súd, ktorý na neho vydal zatykač?
Medzinárodný súd v Haagu vydal pred pár týždňami na Vladimira Putina zatykač pre vojnové zločiny. Krok šokoval celý svet, ale aj samotné Rusko. 123 krajín, ktoré sú signatármi Rímskeho štatútu, majú za úlohu ruského vodcu zadržať, ak vstúpi na ich územie. Maďarsko to odmieta. Na to, či môže súd v Haagu vyvodiť dôsledky a aký scenár môžeme očakávať, odpovedal Lukáš Mareček z Katedry medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov Univerzity Komenského v Bratislave.
USA, Čína a Rusko nie sú členmi
Medzinárodný trestný súd v Haagu bol zriadený v roku 2002, aby stíhal vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti, genocídu a zločiny agresie. Môže stíhať trestné činy spáchané štátnymi príslušníkmi členských štátov alebo inými aktérmi na ich území. Členmi je 123 štátov. Rozpočet ICC na rok 2023 je približne 170 miliónov eur, informuje tlačová agentúra Reuters.
ICC aktuálne vedie 17 vyšetrovaní. Na webovej stránke ICC sa uvádza, že doteraz bolo pred súdom 31 prípadov, pričom v niektorých je viac ako jeden podozrivý. Sudcovia ICC vydali 38 zatykačov.
Dvadsaťjeden ľudí bolo zadržaných vo väzbe ICC a postavených pred súd. Štrnásť ľudí zostáva na slobode. Medzinárodný trestný súd v Haagu odsúdil piatich mužov z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, vodcov afrických milícií z Demokratickej republiky Kongo, Mali a Ugandy. Tresty sa pohybujú vo výške od 9 do 30 rokov odňatia slobody. Maximálny možný trest je doživotie.
Top hľadanou osobou je bývalý sudánsky vodca Umar Bašír, obvinený z genocídy v Darfúre. Prvá hlava štátu, ktorá sa kedy vôbec postavila pred súd, bol bývalý prezident Pobrežia Slonoviny Laurent Gbagbo, ktorý bol v roku 2019 po trojročnom procese oslobodený od všetkých obvinení. Hoci ICC podporujú mnohí členovia Organizácie Spojených národov a Európska únia, veľké mocnosti ako Spojené štáty, Čína a Rusko nie sú členmi, argumentujú však, že by sa mal použiť na politicky motivované trestné stíhania.
Vyšetrovanie na Ukrajine sa začalo 2. marca 2022 a jeho zameraním sú údajné zločiny spáchané už od 21. novembra roku 2013, uvádza web ICC. V roku 2013 vypukli protesty proti vtedajšiemu prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi, ktorý po zosadení v roku 2014 utiekol do Ruska.
Slovensko a Rímsky štatút
Slovenská republika uložila ratifikačnú listinu k Rímskemu štatútu ICC v New Yorku 11. apríla 2002 spolu s ďalšími deviatimi krajinami. V ten deň sa Medzinárodný trestný súd stal realitou, keďže sa splnili podmienky uloženia 60 ratifikačných listín.
Spolu so Slovenskom odovzdali ratifikačnú listinu do depozitu aj Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Írsko, Jordánsko, Kambodža, Konžská demokratická republika, Mongolsko, Niger a Rumunsko. K 11. aprílu 2002 Rímsky štatút ratifikovalo dovedna 65 členských štátov OSN. Súd nie je retroaktívny, nezaoberá sa zločinmi vykonanými do 1. júla 2002.
Tlak na vytvorenie stáleho tribunálu pre vojnové zločiny sa zvýšil v prvej polovici 90. rokov 20. storočia po krvavých udalostiach na Balkáne a v Rwande. Bezpečnostná rada OSN vtedy reagovala vytvorením ad hoc tribunálov - Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) a Medzinárodného trestného tribunálu pre Rwandu (ICTR). Úlohou ICC bolo takéto tribunály nahradiť.
