Putina môžu stíhať aj na dôchodku. Čo je Rímsky štatút a aké právomoci má súd, ktorý na neho vydal zatykač?
Medzinárodný súd v Haagu vydal pred pár týždňami na Vladimira Putina zatykač pre vojnové zločiny. Krok šokoval celý svet, ale aj samotné Rusko. 123 krajín, ktoré sú signatármi Rímskeho štatútu, majú za úlohu ruského vodcu zadržať, ak vstúpi na ich územie. Maďarsko to odmieta. Na to, či môže súd v Haagu vyvodiť dôsledky a aký scenár môžeme očakávať, odpovedal Lukáš Mareček z Katedry medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov Univerzity Komenského v Bratislave.
Paralela s Miloševičom
Najbližšou paralelou, pre Putina aj pre prokurátorov, je bývalý srbský vodca Slobodan Miloševič, píše britský spravodajský portál The Guardian. Bývalý prezident Juhoslovanskej zväzovej republiky (JZR) sa stal v dejinách prvou hlavou štátu, ktorú súdil medzinárodný tribunál pre obvinenie z vojnových zločinov. Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu obvinil Slobodana Miloševiča 27. mája 1999 z genocídy, vojnových zločinov a zo zločinov proti ľudskosti. Ešte predtým, v júli 1998, ho za vojnového zločinca označil americký Senát.
Obvinenia sa vzťahovali na vojnové operácie Srbska proti Chorvátsku a v Bosne v rokoch 1991-95 a v rokoch 1998-99 v juhosrbskej provincii Kosovo. V júni 2001 bol vydaný Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v holandskom Haagu. Po piatich rokoch vo väzbe, tesne pred koncom procesu, zomrel Miloševič 11. marca 2006 na infarkt.
Pôvodne nenápadného a nie príliš charizmatického politika, ktorý sa narodil počas druhej svetovej vojny 20. augusta 1941 v srbskom meste Požarevac, vyniesla do popredia koncom 80. rokov vlna nacionalizmu. Od roku 1991 bol prvým prezidentom Srbska a od júla 1997 do októbra 2000 stál na čele Juhoslovanskej zväzovej republiky (JZR), ktorú po rozpade Juhoslávie tvorili v rokoch 1992-2003 Srbsko a Čierna hora. Funkcie sa vzdal až po búrlivých demonštráciách na jeseň roku 2000, ktoré ho prinútili priznať porážku v prezidentských voľbách.
Desaťročie vládnutia Miloševiča, "architekta vojen" v bývalej Juhoslávii, bolo poznamenané krvavými balkánskymi vojnami v Chorvátsku, v Bosne a Hercegovine a v Kosove. Jeho represívna politika v juhosrbskej provincii Kosovo viedla v marci 1999 k začatiu náletov Severoatlantickej aliancie (NATO) na vybrané ciele v Juhoslávii, predovšetkým v Srbsku, ktoré trvali 78 dní.
Aký možný scenár čaká Putina?
"Štát, ktorý je zmluvnou stranou Rímskeho štatútu, by stál pred otázkou či bude rešpektovať svoju povinnosť spolupráce s Medzinárodným trestným súdom alebo medzinárodné výsady a imunity Vladimíra Putina ako hlavy štátu," uviedol doktor práv Lukáš Mareček.
Prvým predpokladom je, že táto povinnosť by bola rešpektovaná členskými krajinami, ktoré sú ochotné spolupracovať s Medzinárodným trestným súdom, a teda by Putina zadržali. "Táto skutočnosť ovplyvní možnosti vycestovania Vladimíra Putina z Ruskej federácie na územia zmluvných strán Rímskeho štatútu. Pred každou cestou do 123 štátov by sa musel uistiť, či ho daný štát nemá v úmysle zadržať a odovzdať súdu," vysvetlil Mareček.
Povedal, že jeho možnosti vycestovania sa obmedzia na štáty, ktoré "sympatizujú" s Ruskom. Pokračoval s tým, že "v praxi by mohla nastať aj situácia, kedy by lietadlo pôvodne plánovalo letieť do "spriateľeného štátu", ale z technických dôvodov by muselo medzipristáť v štáte ochotnom zatykač vykonať".
Zatýkací rozkaz bude pre Putina platiť aj po tom, čo vojna na Ukrajine alebo prezidentská funkcia, skončia. Do úvahy prichádza aj možnosť zmeny politického režimu v Rusku, kedy by nová vláda nebola ochotná Putina brániť. "Platí pritom preferencia trestného stíhania na vnútroštátnej úrovni pred stíhaním na medzinárodnej úrovni. Tá má mať len doplnkový charakter, ak riadne trestné stíhanie nemožno viesť na vnútroštátnej úrovni pre neochotu alebo neschopnosť štátu," dodal Mareček.