ROZHOVOR: Uchádzame sa aj o voličov Hlasu, tvrdí podpredsedníčka Demokratov Letanovská

Hrozí kolaps zdravotníctva

Okrem toho, že pôsobíte v politike, ste aj primárkou Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny Národného onkologického ústavu. Zdravotníctvo teda vidíte aj z druhej strany. Čo vám v práci udrie počas dňa najviac do očí, že nefunguje? Aké najdôležitejšie kroky treba podstúpiť, aby sa stav nášho zdravotníctva zlepšil?

Myslím si, že tak ako aj ďalší zdravotníci pracujúci v systéme, ale aj pacienti, vnímame vyčerpanosť zdravotníctva. Doslova by som to nazvala vyčerpaním všetkých zdrojov, aj tých najskrytejších, o ktorých sme ani nevedeli, že sú. Okrem vecí, ktoré sme nevedeli ovplyvniť, ako pandémia, ktorá značne prispela k tomu, že sa dočerpali tie rezervy, ktoré tu ešte boli. Zdravotníctvo nikdy nebolo prioritou pre žiadnu vládu. 

Uplynuli tri roky, odkedy sa u nás objavil prvý prípad nákazy koronavírusom. Vy sama ste pracovali na covidových oddeleniach a starali ste sa o pacientov na umelej pľúcnej ventilácii. Ako Slovensko podľa vás zvládlo pandémiu? 

Zvládlo ju horšie, ako mohlo. Spočiatku nebol nikto pripravený na pandémiu. Svetová zdravotnícka organizácia pripravovala viaceré scenáre rôznych epidémií - či už lokálnych, alebo aj pandémie. Ale na toto sme sa nedokázali pripraviť. Keď udrela prvá vlna, nevedeli sme, čo prinesie úžitok. Nevedeli sme, čo prinesie osoh, aký veľký dosah to bude mať, ako veľmi to ochromí fungovanie spoločnosti. Všetky krajiny išli pokusom a omylom. 

Myslím si, že taký základný míľnik nastal, keď sme získali vakcínu. To je presne ten moment, od ktorého takmer všetky vyspelé krajiny, kde funguje štát, začali dramaticky zlepšovať a redukovať svoje počty chorých a počty úmrtí. My sme v tomto, bohužiaľ, úplne unikátna krajina. Boli sme svedkami toho, že opozícia bojovala s koalíciou, bojovala s vládou, bojovala proti odborníkom a proti pacientom. Bolo až neuveriteľné sledovať, ako sa svet pozerá, čo sa vlastne u nás deje. Časť politického sveta bojovala s vlastnými odborníkmi, spochybňovala opatrenia a vakcináciu. Dostali sme sa do situácie, kde sme, aj vďaka týmto politickým lídrom z určitých politických strán, mali veľmi nízku zaočkovanosť, jednu z najnižších v Európe. Keď si to porovnáme s krajinami ako Španielsko alebo Portugalsko, ostali sme úplne pozadu. Malo to svoje následky.

Robila som na oddelení, kde sme mali pacientov na umelej ventilácii a keď prišla vakcína, nožnice sa začali otvárať. Presne sme to videli – očkovaní prežívali, neočkovaní zomierali. Až 80 percent tých, čo zomreli na umelej ventilácii, boli neočkovaní pacienti. Týka sa to onkologických aj neonkologických pacientov. Onkologickí sú, samozrejme, ešte viac oslabení. Musím povedať, že u tých bola zaočkovanosť väčšia ako u bežnej populácie. 

Nielen politickú zodpovednosť, ale aj obrovskú ľudskú a morálnu vinu za to nesie opozícia, ktorá brojila proti opatreniam, proti očkovaniu a tohto biľagu sa nikdy nezbaví. Preto dopadlo Slovensko horšie, a preto sme nevyužili potenciál, ktorý sme mali mať. Potenciál v zmysle dostupnosti vakcín, to, že máme sieť zdravotníckych zariadení. Mali sme kde očkovať a mali sme možnosť zaočkovať veľkú časť obyvateľstva, všetkých, ktorí o to mali záujem. Niektoré rozvojové krajiny túto možnosť nemali. My sme ju mali a nevyužili sme ju, pretože niekto si na tom urobil svoju politickú agendu.