ROZHOVOR: Ako vznikajú maturitné testy? Pred skúškami sú známe len zasväteným
Maturanti si v marci 2023 opäť sadli do lavíc pred písomné testy a slohové práce. Vedúca Oddelenia hodnotenia a monitorovania vzdelávania Národného inštitútu vzdelávania a mládeže Ivana Pichaničová prezradila, ako sa maturitné testy pripravujú a čo robí študentom najviac problémov. V rozhovore sme sa jej pýtali aj na chyby v testoch a návrat maturity po pandémii.
V roku 2019 sa pri vysvetľovaní chyby v teste vtedajší NÚCEM odvolal na Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Neskôr vysvitlo, že v tom roku nebol nikto z tohto ústavu medzi recenzentami. Vtedajšia riaditeľka NÚCEM Romana Kanovská sa následne jazykovedcom telefonicky ospravedlnila. Tento rok nebol pri kontrole testov nikto zo spomínaného ústavu. Prečo?
Každoročne oslovujeme Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra s ponukou o spoluprácu. Aj v tomto roku sme požiadali Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra o delegovanie zástupcu pre účely posúdenia testov. Avšak zo strany ústavu sme nedostali v tomto školskom roku žiadnu odpoveď, medzi recenzentmi testov zo slovenského jazyka a literatúry preto nebol jeho zástupca. Naopak, testy, ktoré boli použité v minulom roku, boli posudzované aj zástupcami jazykovedného ústavu.
Čo sa týka spomínaného incidentu v roku 2019, vtedy bola jedna položka anulovaná. Pri tej príležitosti bol zrejme zo strany pani Kanovskej nepresne formulovaný rozsah spolupráce a zodpovednosti jazykovedného ústavu pri príprave testov, voči čomu sa ohradil. Skutočnosť je taká, že jazykovedný ústav nerecenzuje celý test. Ich pozornosť pri kontrole je úzko zameraná na jazykovú stránku.
Náročnosť testov sa nemení
Niektorí učitelia a študenti si myslia, že sú testy rok čo rok ľahšie. Prešli vedomostné požiadavky na maturantov v posledných rokoch nejakou zmenou, ktorá by znížila náročnosť externej časti maturity?
Nemáme od učiteľov spätnú väzbu, že by považovali maturitné testy za čoraz ľahšie. Každoročne zverejňujeme správy o výsledkoch v jednotlivých testoch externej časti maturitnej skúšky, v ktorých je široká verejnosť upozornená na to, že výsledky testov sa medziročne neporovnávajú. Ide o takzvané testy relatívneho výkonu a vzhľadom na to, že sa každoročne zverejňujú, neobsahujú žiadne kotviace položky, na základe ktorých by bolo možné výkony testovanej populácie medziročne porovnávať.
Testy relatívneho výkonu majú predpokladanú priemernú úspešnosť od 40 % do 60 %. Výsledok žiaka v teste pod alebo nad týmto rozhraním možno považovať za výsledok vymykajúci sa očakávaniu. Testy sa tvoria na základe platných vzdelávacích štandardov a cieľových požiadaviek na maturantov, ktoré garantujú porovnateľnú náročnosť testov.
V minulosti sa stalo, že sa v maturitných testoch objavilo učivo, ktoré mali žiaci podľa študijných syláb preberať až v apríli či v máji. Existujú nejaké verejné oficiálne sylaby, podľa ktorých by sa NIVaM pri tvorbe testov mal orientovať?
Záväzným dokumentom pre školy aj pre tvorcov maturitných testov je už spomínaný Katalóg cieľových požiadaviek na vedomosti a zručnosti maturantov, pričom školy musia prípravu žiakov na maturitnú skúšku naplánovať tak, aby všetko učivo stihli prebrať a preopakovať pred konaním externej časti maturít. Nie je teda zo strany škôl opodstatnené vyhovárať sa, že niečo nestihli prebrať.
Ktoré otázky či témy spôsobujú žiakom najviac problémov, a naopak, ktoré zvládajú najlepšie?
Odpovede na podobné otázky nájde verejnosť v našich predmetových správach, ktoré každoročne zverejňujeme a sú dostupné podľa jednotlivých školských rokov na stránke. Napríklad, v správe z externej časti maturitnej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry v školskom roku 2021/2022 sa píše, že maturanti najlepšie zvládali úlohy v oblasti čítania s porozumením (69,6 %) a najmenej v oblasti morfológie (44,7 %). Zo správy z testu z matematiky vyplýva, že maturanti zvládli najúspešnejšie úlohy z oblasti základy matematiky (70,8 %). Naopak najhoršiu úspešnosť dosiahli v oblasti stereometrie (42,1 %).
