ROZHOVOR: Za Tisa nebol v Slovenskom štáte blahobyt. Je to mýtus, hovorí historička
Slovenský štát vznikol 14. marca 1939 a do 8. mája 1945 fungoval ako satelit Nemeckej ríše Adolfa Hitlera. S fašistickou a nacistickou ideológiou sa stretávame i dnes. Katarína Bohová z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského pre ta3 popísala, ako toto obdobie poznačilo Slovensko a či sa jeho myšlienky môžu vrátiť.
Mýty a tabuizované dejiny
O Nemcoch je známe, že si zo svojej histórie nesú stigmy, niektorí až do súčasnosti. Prečo takáto sebareflexia chýba u Slovákov?
Vyplýva to z viacerých faktorov a z odlišného občianskeho a politického vývoja po vojne v kontexte studenej vojny. Skúsim to povedať na príklade s historiografiou. V Nemeckej Spolkovej republike prebiehali mimo iného v rovine historiografie intenzívne snahy nemeckých historikov o interpretáciu či reinterpretáciu vlastných dejín po skúsenostiach s nacizmom. V tom čase sa v podmienkach socialistického Československa v podstate seriózne vedecké skúmanie obdobia 1939 až 1945 tabuizovalo.
Do roku 1989 nebolo možné inak ako ideologicky interpretovať dejiny Slovenského štátu a skúmanie tejto dejinnej etapy sa často limitovalo prevažne na témy SNP v kontexte budovania osloboditeľského kultu. Po páde železnej opony v roku 1989 sa otvorili archívy. Pád komunizmu znamenal formovanie nových politických inštitúcií a postupné vytváranie parlamentnej demokracie v Československu.
Pádom komunizmu sa však vytvorilo aj určité ideologické vákuum, ktoré sa na Slovensku postupne napĺňalo v kontexte 90. rokov najmä ideami nacionalizmu a obranárskym prístupom k vlastným dejinám, ktorý sa dostal z politického diskurzu do toho verejného. Samozrejme, dnes nie je situácia rovnaká ako v 90. rokoch. Za 30 rokov vzniklo množstvo kvalitnej vedeckej literatúry, projektov a edukačných iniciatív.
V obci Varín dlhodobo zápasia dve skupiny - jedna chce zrušiť ulicu pomenovanú po Tisovi, druhá sa názvu zastáva a tým legitimizuje jeho skutky. V NR SR dokonca odmietli novelu zákona, ktorá by ju umožnila premenovať. Sú známe i fotografie, ako Tiso po potlačení SNP vyznamenal nemeckých vojakov. Prečo sa časť obyvateľstva nostalgicky stavia k Tisovi?
Netýka sa to iba situácie vo Varíne. Od roku 2011 stojí napríklad busta Ferdinanda Ďurčanského v Rajci, jeho rodnej obci. Ako politik HSĽS a slovenský minister zahraničných vecí sa aktívne podieľal na budovaní nedemokratického systému v štáte a na realizácii perzekučných foriem politiky. Žiada sa dodať, že busta bola inštalovaná na Námestí SNP.
Tento fenomén je rozhodne komplexnejší a vystihol ho historik Ivan Kamenec, ktorého si dovolím parafrázovať. Súvisí s mytologizáciou dejín a idealizáciou vlastnej minulosti, s čím sa stretáva každá spoločnosť. Vo vzťahu k Slovenskému štátu tu nehrajú rolu výlučne iba ideologické a politické faktory v rámci mocenských zápasov. Kolektívna pamäť pozostáva tiež z individuálnych skúseností pamätníkov, ktorí interpretujú udalosti cez svoju vlastnú optiku a majú tendenciu prenášať sa z generácie na generáciu.
Vo vzťahu k Tisovi v spoločnosti silno rezonuje mýtus o jeho "martýrstve". Je priamo previazaný s jeho postavením katolíckeho kňaza popri tom, že súčasne zastával úrad prezidenta.
Je podľa vás reálne, že po predčasných voľbách by sa mohli dostať k moci aj ľudia sympatizujúci so Slovenským štátom?
V tomto ohľade mám ako človek skúmajúci minulosť jednoduchšiu pozíciu oproti kolegom politológom, ktorých prognózy budú iste o čosi presnejšie, ako tie historikove. V našej profesii sa zvykne hovoriť, že známa latinská veta o tom, že história je najväčšou učiteľkou života, je neplatná. Jedným z najväčších poznaní histórie je, že sa z dejín poučiť nedá.
