Stane sa z Gruzínska nová Ukrajina? Putin má základne len 40 kilometrov od Tbilisi
Protestujúci v Gruzínsku dosiahli svoj cieľ. Po dvoch dňoch demonštrácií vládnuca strana Gruzínsky sen stiahla z parlamentu kontroverzný zákon. Ide o legislatívu o takzvaných zahraničných agentoch. Kritici ju prirovnávajú k drakonickým zákonom v Rusku a odsúdili ju aj skupiny na ochranu ľudských práv. Tvrdia, že ide o snahu obmedziť základné slobody v krajine, píše CNN. Demonštrantom však stiahnutie zákonu nestačí a ohlásili ďalšie protesty.
Kto nesie zodpovednosť
Zákony v Gruzínsku navrhla frakcia tvorená členmi, ktorí síce odišli z Gruzínskeho sna, no podľa Gogiu zostali na strane parlamentnej väčšiny. "Vládna strana Gruzínsky sen však plne a verejne podporila návrhy zákonov, viedla kampaň za ich prijatie a v utorok takmer jednomyseľne hlasovala v prvom čítaní," uviedol.
Think-tank Európska rada pre zahraničné vzťahy (ECFR), verí, že vládna strana vedie Gruzínsko do sféry ruského vplyvu. "V posledných rokoch, a najmä za posledných 18 mesiacov, urobila gruzínska vládna koalícia opatrenia, ktoré sa zdajú byť navrhnuté tak, aby oddialili krajinu od Západu a postupne ju posunuli do sféry ruského vplyvu," uvádza sa v správe ECFR z decembra minulého roka.
Správa za hnaciu silu tohto obratu smerom k Moskve označuje Bidzinu Ivanišviliho, bývalého premiéra a miliardára. "Veľkú časť zodpovednosti za tento odklon od EÚ nesie oligarcha a bývalý premiér Bidzina Ivanišvili, ktorého strana Gruzínsky sen stojí na čele vládnej koalície," uvádza sa v správe. Ivanišvili získal svoj majetok, keď žil v Rusku počas jeho turbulentného prechodu na trhovú ekonomiku a bol súčasťou vplyvnej skupiny ruských bankárov, ktorí podporovali znovuzvolenie bývalého ruského prezidenta Borisa Jeľcina v roku 1996, píše ECFR.
Podobnosť s Ukrajinou
Analytici si všimli podobnosti medzi situáciou v Gruzínsku a na Ukrajine, teda v dvoch bývalých sovietskych republikách, ktoré sa ocitli na rozhraní medzi Východom a Západom. Think-tank ECFR porovnával situáciu v Gruzínsku s ruskými inváziami na Ukrajinu v rokoch 2014 a 2022.
Gruzínsko už má skúsenosti s vojnou proti Rusku, ku ktorej došlo v auguste 2008. Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v roku 2011 povedal, že keby Rusko nenapadlo Gruzínsko, NATO by sa rozšírilo o Gruzínsko. Kremeľ podobne odôvodňuje aj "špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine. Konflikt v roku 2008 sa týkal Južného Osetska a Abcházska, ktoré v roku 1991 vyhlásili spolu s Gruzínskom nezávislosť. Tá však nebola do skončenia vojny uznaná žiadnym štátom. Ako uvádza CNN, Južné Osetsko a Abcházsko majú podporu Ruska v snahách o odtrhnutie sa od Gruzínska.
Vojna v roku 2008 sa začala v noci zo 7. na 8. augusta, keď vtedajší gruzínsky prezident Michail Saakašvili nariadil paľbu na územie Južného Osetska. Rusko reagovalo náletmi a jeho vojaci prekročili hranice. Počas nasledujúcich dvoch dní ruské vojská postupovali cez Južné Osetsko až priamo do Gruzínska. Rusko napokon vojenské operácie pozastavilo 12. augusta a súhlasilo so šesťbodovým plánom, ako dosiahnuť mier. Tento plán spoločne oznámili vtedajší prezidenti Ruska a Francúzska Dmitrij Medvedev a Nicolas Sarkozy.
Saakašvili dohodu o mieri podpísal 15. augusta, Medvedev o deň neskôr. Počas päťdňového konfliktu zahynulo 170 vojakov, 14 policajtov a 228 civilistov z Gruzínska a 1 747 bolo zranených. Na ruskej strane zomrelo 67 vojakov a 283 bolo zranených. O život prišlo aj 365 juhoosetských vojakov a civilistov, vyplýva z oficiálnej vyšetrovacej správy EÚ o konflikte. Podľa informácií z vyšetrovania nezávislej komisie EÚ, ktoré zverejnil nemecký Der Spiegel, je vina za rozpútanie konfliktu na strane Gruzínska. Komisia však zdôraznila, že Rusko sa podieľalo na eskalácii.