Čertovsky známa 363. Uťahujeme si z nej, no vieme, čo v skutočnosti znamená?
Paragraf 363 Trestného poriadku sa rozšíril do povedomia verejnosti a stal sa témou mnohých vtipov. Vedia však Slováci o čom daný paragraf hovorí a ako sa používa? Pre vysvetlenie sme sa obrátili na vedúceho katedry Právnickej fakulty Univerzity Komenského Jozefa Čentéša, ktorý bol zvolený za kandidáta na generálneho prokurátora, no bývalý prezident SR ho nevymenoval do tejto pozície.
V čom je tento paragraf sporný a prečo je zdrojom mnohých diskusií?
Pôvodné znenie § 363 Trestného poriadku bolo odlišné od súčasného a obmedzovalo možnosť aplikácie tohto mimoriadneho opravného prostriedku na prípady podstatného porušenia zákona, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci. Novelou Trestného poriadku účinnou od 1. januára 2016 sa toto obmedzenie zmiernilo.
Podľa súčasného znenia § 363 Trestného poriadku je možné týmto mimoriadnym opravným prostriedkom napadnúť a zrušiť v podstate každé nezákonné rozhodnutie v prípravnom konaní bez ohľadu na spôsob a závažnosť porušenia zákona a význam tohto porušenia vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci. Je ním teda možné zrušiť nielen meritórne uznesenia v prípravnom konaní, ale aj akékoľvek iné procesné uznesenia a príkazy policajta a prokurátora, čím sa akoby stráca charakter mimoriadnosti tohto inštitútu.
Stal sa paragraf 363 témou diskusií i v minulosti, alebo ide o aktuálny trend?
Paragraf 363 bol, samozrejme, témou odborných diskusií aj v minulosti, v poslednej dobe však rezonuje v odbornej a laickej verejnosti intenzívnejšie v súvislosti s citlivými medializovanými kauzami.
Stál pri zrode § 363
Je podľa vás paragraf 363 dobre postavený, alebo ho treba obmeniť či úplne zrušiť?
Z odborného hľadiska som toho názoru, že ak orgány činné v trestnom konaní konajú nezákonným spôsobom, je nevyhnutné aby existoval subjekt a inštitút, prostredníctvom ktorého sa nezákonnosť odstráni čím skôr, ideálne už v štádiu prípravného konania, aby sa nezákonnosť neprenášala do konania pred súdom a zbytočne nezaťažovala súdy riešením pochybení z prípravného konania.
Nenapravenie nezákonnosti môže mať výrazne negatívne dôsledky na trestné stíhanie obvinených, alebo naopak v závažných prípadoch môže spôsobiť zmarenie účelu trestného konania, ktorým je predovšetkým objasnenie trestných činov a spravodlivé odsúdenie páchateľov.
Ako spoluautor Trestného poriadku som ovplyvnený tým, že som sa spolupodieľal na tvorbe tohto inštitútu. Som však názoru, že by mal byť obmedzený na podstatné porušenia zákona tak, ako tomu bolo v pôvodnej právnej úprave pred rokom 2016 a aby sa neaplikoval v prípade akejkoľvek nezákonnosti, už len z hľadiska jeho mimoriadneho charakteru. Taktiež by som vylúčil z okruhu rozhodnutí, ktoré je možné týmto mimoriadnym opravným prostriedkom napadnúť napríklad uznesenia vydané pred vznesením obvinenia konkrétnej osobe, teda počas trestného stíhania "vo veci".
