Čertovsky známa 363. Uťahujeme si z nej, no vieme, čo v skutočnosti znamená?
Paragraf 363 Trestného poriadku sa rozšíril do povedomia verejnosti a stal sa témou mnohých vtipov. Vedia však Slováci o čom daný paragraf hovorí a ako sa používa? Pre vysvetlenie sme sa obrátili na vedúceho katedry Právnickej fakulty Univerzity Komenského Jozefa Čentéša, ktorý bol zvolený za kandidáta na generálneho prokurátora, no bývalý prezident SR ho nevymenoval do tejto pozície.
Médiá aj verejnosť upriamili pozornosť na paragraf 363 po tom, ako ho generálny prokurátor Maroš Žilinka využil pri viacerých trestných stíhaniach známych osôb. Najviac medializovanými prípadmi boli trestné konania proti Vladimírovi Pčolinskému, Martinovi Borguľovi, Robertovi Ficovi, Robertovi Kaliňákovi či Jaroslavovi Haščákovi.
Viaceré strany či poslanci z koalície kritizujú Žilinku za nadmerné užívanie paragrafu 363. Verejnosť zabávajú v tejto súvislosti vtipné obrázky, tzv. "meme", ktoré kolujú internetom. O čom hovorí paragraf 363 a kedy sa používa, sme sa pýtali aj ľudí v uliciach. Správne odpovedali len dvaja ľudia z desiatich. Pre správne odpovede sme sa obrátili na Jozefa Čentéša z Právnickej fakulty Univerzity Komenského, ktorý nám v rozhovore vysvetlil, ako daný paragraf Trestného zákona funguje a kde má medzery.
V rozhovore sa dočítate:
- čo je to paragraf 363,
- kedy a ako vznikol,
- prečo sa o ňom teraz toľko hovorí,
- v čom má medzery,
- ako často ho využívajú,
- čo by spôsobilo jeho zrušenie.
Paragraf 363
Pre laikov môžu byť niektoré zákony, paragrafy či body napísané zložito a nezrozumiteľne. O čom hovorí paragraf 363, ak by ste to mali vysvetliť polopatisticky?
Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 Trestného poriadku je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý podobne ako ďalšie mimoriadne opravné prostriedky v trestnom konaní (dovolanie a obnova konania) závažným spôsobom narúša princíp právnej istoty tým, že smeruje voči právoplatným rozhodnutiam, ktoré by mali byť nemenné.
Ak však nezákonné rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, nie je možné trvať na princípe právnej istoty a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí na úkor zákonnosti a spravodlivosti. Laicky povedané, ak došlo v postupe a rozhodnutiach policajta a prokurátora v prípravnom konaní reálne k pochybeniam a nezákonnosti, generálny prokurátor je poslednou možnosťou, ako túto nezákonnosť odstrániť ešte v štádiu prípravného konania, teda predtým, než sa vec dostane na súd.
Kedy a ako vznikol tento paragraf?
Inštitút zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní bol prvýkrát zavedený pri rekodifikácii Trestného poriadku s účinnosťou od 1. januára 2006. Ako spoluautor rekodifikovaného Trestného poriadku som sa podieľal na jeho tvorbe. Hlavným účelom jeho zavedenia bolo odstrániť nezákonnosť v postupe a rozhodnutiach orgánov činných v trestnom konaní už v prípravnom konaní.
V dôvodovej správe k Trestnému poriadku je jasne uvedené, že využitie tohto inštitútu sa má týkať najmä zrušenia meritórnych rozhodnutí, ako zastavenie trestného stíhania, podmienečné zastavenia trestného stíhania, postúpenie veci alebo chybného procesného postupu, ktorý viedol k nezákonnému rozhodnutiu. Išlo teda o významné rozhodnutia vo veci samej.
§ 363, Trestný poriadok:
(1) Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.
(2) Ak sa týka rozhodnutie alebo konanie uvedené v odseku 1 viacerých osôb alebo skutkov, môže generálny prokurátor zrušiť len tú časť rozhodnutia alebo konania, ktorá sa týka niektorej z týchto osôb alebo skutkov.
(3) Generálny prokurátor v konaní podľa odseku 1 rozhodne uznesením, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok.
