10 inšpiratívnych žien, ktoré pohli Slovenskom
Političky, vedkyne, herečky, speváčky či športovkyne. Prečítajte si profily desiatich Sloveniek, ktoré hýbu slovenskou spoločnosťou.

Zuzana Čaputová
Zuzana Čaputová je prvou ženou, ktorá sa na Slovensku stala prezidentkou. Inaugurovali ju 15. júna 2019. Vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave.
Ešte počas štúdia pracovala v pezinskej samospráve, kde neskôr pôsobila ako zástupkyňa prednostu mestského úradu. Ako advokátka občianskeho združenia VIA IURIS sa angažovala v kauze Pezinská skládka, v ktorej sa snažili zakázať jej výstavbu. V roku 2013 dosiahli svoj cieľ, keď Najvyšší súd SR definitívne zrušil jej povolenie.
V roku 2017 vstúpila do politickej strany Progresívne Slovensko, v ktorej bola hneď o mesiac zvolená za podpredsedníčku. Počas svojho pôsobenia na poste prezidentky získala v roku 2019 Európsku cenu za politickú kultúru a v roku 2021 si prevzala Striebornú medailu predsedu Senátu Českej republiky. V januári tohto roka si v Nemecku prevzala Schwarzkopfovu európsku cenu. Ocenili ju za odvahu postaviť sa organizovanému zločinu, za práva menšín a za ekologicky udržateľnú budúcnosť.
Po invázii Ruska navštívila ako jedna z prvých verejných činiteľov koncom mája 2022 Ukrajinu a stretla sa s prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Iveta Radičová
Iveta Radičová je slovenská sociologička a politička. Sociológiu a neskôr aj politológiu vyštudovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, kde v roku 2005 získala profesúru.
Počas svojej politickej kariéry bola ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny, neskôr zastupujúcou ministerkou obrany a od roku 2010 do roku 2012 predsedníčkou vlády Slovenskej republiky. Bola prvou slovenskou premiérkou. Do volieb vtedy vstupovala na kandidátke strany SDKÚ-DS. V roku 2009 sa uchádzala aj o post prezidentky, avšak neúspešne.
Prednášala na univerzitách v USA, Veľkej Británii, Švédsku, Fínsku, Rakúsku a v ďalších krajinách. Po páde jej vlády sa zamerala na masmediálnu komunikáciu a začala pôsobiť na Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy a neskôr sa ujala vyučovania na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií. Časopis Glamour jej odovzdal v novembri 2010 ocenenie Žena roka.

Magda Vášáryová
Magdaléna Vášáryová si svoje meno vybudovala ako medzi slovenskými hercami, tak aj v politike. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského vyštudovala sociológiu a ešte počas štúdia započala svoju hereckú kariéru v Divadle na Korze, na Novej scéne a následne aj v Slovenskom národnom divadle. Medzi najznámejšie filmy, v ktorých si zahrala, patria Postřižiny, Radúz a Mahulena či Babička. Jej manželom bol Milan Lasica.
V roku 1998 dostala titul zaslúžilej umelkyne. Jej politická kariéra začala už v roku 1990, keď bola veľvyslankyňou ČSFR vo Viedni a neskôr veľvyslankyňou SR vo Varšave. V roku 1999 kandidovala za prezidentku SR, avšak neuspela. Desať rokov bola poslankyňou parlamentu za stranu SDKÚ-DS.

Daniela Ježová
Daniela Ježová je významná slovenská vedkyňa a uznávaná farmakologička. Študovala na Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského a teraz vyučuje na jej Lekárskej fakulte. Okrem toho je vedúcou Laboratória farmakologickej neuroendokrinológie v Ústave experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV a členkou predsedníctva SAV pre vzdelávanie a doktorandské štúdium.
Vo vedeckej kariére sa zaoberá duševnými chorobami, najmä stresom, depresiou a úzkosťami. Počas pôsobenia priniesla nový pohľad na vzťah úzkosti a sekrécie stresových hormónov, konkrétne aldosterónu, ktorý podľa jej zistení vplýva na psychické funkcie človeka. Za svoje vedecké objavy získala tri ocenenia. Medzi nimi Krištáľové krídlo v kategórii medicína a veda, Cenu SAV za vedecko-výskumnú činnosť a Zlatú plaketu SAV J. Jessenia za zásluhy v lekárskych vedách.

Božidara Turzonovová
Napriek tomu, že jej rodičia pochádzajú zo Srbska a Macedónska, Božidara Turzonovová vyrastala na Slovensku. Vydala sa za herca Jozefa Adamoviča, s ktorým má dve dcéry. Študovala na Vysokej škole múzických umení. Ešte počas štúdia získala prvú veľkú hereckú úlohu vo filme Most na druhú stranu. Po štúdiu začala svoju kariéru v Slovenskom národnom divadle.
Medzi jej najznámejšie filmy patria Božská Ema, Na skle maľované, Ženský zákon, Hranica, Vratné lahve a mnohé ďalšie. Zahrala si aj v slovenských seriáloch Ordinácia v ružovej záhrade, Panelák či Oteckovia. Okrem toho pracovala v rozhlase a dabingu, učí herectvo a bola predsedníčkou festivalového výboru Art Film.
V roku 1979 dostala titul zaslúžilá umelkyňa a v roku 2008 jej prezident Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy. O rok neskôr získala Cenu Jozefa Kronera za celoživotnú tvorbu. V roku 2017 bola uvedená do Siene slávy televíznej ankety OTO.
