Putinova vidina o vojne sa rozpadá ako domček z karát. Čo chce Rusko od Ukrajiny?
Keď Vladimir Putin poslal 24. februára 2022 na Ukrajinu až 200 000 vojakov, mylne predpokladal, že by mohol v priebehu niekoľkých dní vtrhnúť do Kyjeva a zosadiť vládu. Po sérii niekoľkých ústupov ruskej armády jeho počiatočný plán invázie jednoznačne zlyhal, no ruská vojna sa šte neskončila.
Ruské varovania Západu pred vyzbrojovaním Ukrajiny zostali bez povšimnutia, s ubezpečením Západu o podpore "tak dlho, ako to bude potrebné". Ukrajinské delostrelectvo bolo posilnené špičkovými systémami Himars s prísľubom nemeckých tankov Leopard 2.
Rusko tento rok dobylo mesto Soledar a dúfa, že sa zmocní východného mesta Bachmut na ceste ku kľúčovým mestám na západe Ukrajiny a získa späť územie, o ktoré prišlo minulú jeseň. Putinovi pozorovatelia veria, že sa bude snažiť rozšíriť kontrolu nad štyrmi regiónmi, ktoré vyhlásil za súčasť Ruska, nielen v Donbase, ale aj smerom ku kľúčovému mestu Záporožie.
Ak by potreboval, mohol by predĺžiť mobilizáciu a pretiahnuť vojnu. Rusko je jadrová veľmoc a jej prezident naznačil, že v prípade potreby by bol pripravený použiť jadrové zbrane na ochranu Ruska a okupovanej ukrajinskej pôdy. "Určite využijeme všetky zbrane, ktoré máme k dispozícii. Neblafujeme," varoval.
Kyjev je presvedčený, že Rusko sa tiež snaží zosadiť proeurópsku vládu v Moldavsku, kde ruské jednotky sídlia v separatistickom regióne Podnestersko pri hranici s Ukrajinou.
Semená súčasnej vojny boli zasiate už v roku 2013, keď Moskva presvedčila ukrajinského proruského vodcu, aby zrušil plánovaný pakt s Európskou úniou. To vyvolalo protesty, ktoré ho nakoniec zvrhli a viedli k tomu, že Rusko obsadilo Krym a zinscenovalo zaberanie pôdy na východe.
Štyri mesiace po ruskej invázii v roku 2022, Európska únia udelila Ukrajine štatút kandidátskej krajiny a Kyjev sa snaží o čo najskôršie prijatie. Putin sa tiež snažil zabrániť Ukrajine vstúpiť do NATO. Ukrajina nielenže údajne pred vojnou súhlasila s dočasnou dohodou s Ruskom, že zostane mimo NATO, ale v marci prezident Zelenskyj uviedol, že Ukrajina zostane nejadrovým štátom.
Obviňovanie NATO
Členské štáty NATO čoraz častejšie posielajú Ukrajine systémy protivzdušnej obrany na ochranu miest, ako aj raketové systémy, delostrelectvo a bezpilotné lietadlá, ktoré pomohli zvrátiť situáciu počas vojny. Za vojnu však nemôže a nemá na zemi žiadne jednotky. Rozšírenie NATO prichádza ako reakcia na ruskú hrozbu – Švédsko a Fínsko požiadali o vstup len pre inváziu.
Obviňovanie expanzie NATO na východ je ruský príbeh, ktorý sa v Európe presadil. Pred vojnou prezident Putin požadoval, aby sa NATO vrátilo späť do roku 1997 a odstránilo svoju vojenskú infraštruktúru zo strednej a východnej Európy a Pobaltia.
V Putinových očiach Západ už v roku 1990 sľúbil, že NATO sa nerozšíri ani o centimeter na východ, napriek tomu sa tak stalo. Bolo to však ešte pred rozpadom Sovietskeho zväzu, takže sľub daný vtedajšiemu sovietskemu prezidentovi Michailovi Gorbačovovi sa týkal iba východného Nemecka v kontexte znovuzjednoteného Nemecka. Gorbačov neskôr povedal, že "o téme rozširovania NATO sa v tom čase nikdy nehovorilo".
NATO tvrdí, že nikdy nemalo v úmysle rozmiestniť bojové jednotky na svojom východnom krídle, až kým Rusko v roku 2014 ilegálne anektovalo Krym.
