Putinova vidina o vojne sa rozpadá ako domček z karát. Čo chce Rusko od Ukrajiny?

Ruský vodca Vladimir Putin doteraz označuje najväčšiu inváziu v Európe od konca druhej svetovej vojny ako "špeciálnu vojenskú operáciu". Nie ako rozsiahlu vojnu, počas ktorej boli na Ukrajine zbombardované a zničené mnohé civilné objekty a vysídlila viac ako 13 miliónov obyvateľov, píše britský spravodajský web BBC.

Putinovým deklarovaným cieľom bolo 24. februára "demilitarizovať a denacifikovať" Ukrajinu a nie ju násilne okupovať. Iba pár dní po opätovnom získaní nezávislosti pre východoukrajinské územia okupované ruskými zástupnými silami od roku 2014. Ruský prezident sľúbil, že ochráni svojich ľudí pred ôsmimi rokmi ukrajinského šikanovania a genocídy – čo je tvrdenie ruskej propagandy, ktoré nemá v skutočnosti žiadny základ. Hovoril o zmarení šance NATO získať oporu na Ukrajine a o jej neutrálnom statuse.

Zmena vojenských cieľov

Putin to nikdy nepovedal nahlas, no na prvom mieste programu bolo zvrhnutie vlády zvoleného ukrajinského prezidenta. "Nepriateľ ma označil za cieľ číslo jeden, moja rodina je cieľom číslo dva," povedal vtedy Volodymyr Zelenskyj. Ruské jednotky sa podľa jeho poradcu dvakrát pokúsili preniknúť do prezidentského komplexu.

Ruské tvrdenia o ukrajinských nacistoch páchajúcich genocídu sa nikdy nepotvrdili, ale ruská štátna tlačová agentúra Ria Novosti vysvetlila, že "denacifikácia je nevyhnutne aj deukrajinizáciou" – v skutočnosti vymazaním moderného štátu Ukrajina. Ruský prezident roky popieral vlastnú suverenitu Ukrajiny a v dlhej eseji z roku 2021 napísal, že "Rusi a Ukrajinci boli jeden národ" siahajúci až do konca 9. storočia.

Mesiac po začiatku invázie na Ukrajinu sa Putinove ciele dramaticky zmenili po ústupe ruských vojsk z Kyjeva a Černihivu. Hlavným cieľom sa potom stalo "oslobodenie Donbasu" – ide o dva priemyselné regióny na východe Ukrajiny - Luhanskú a Doneckú ľudovú republiku.

Zvraty na bojisku prinútili ruského prezidenta v septembri minulého roka anektovať štyri ukrajinské oblasti bez toho, aby mal plnú kontrolu nad ktoroukoľvek z nich: Luhanskú, Doneckú, Chersonskú a Záporožskú.

Úspechy Ruska?

Opotrebovávacia vojna teraz prebieha pozdĺž aktívnej frontovej línie dlhej 850 km a ruské víťazstvá sú malé a zriedkavé. To, čo malo byť rýchlou operáciou, je teraz zdĺhavou vojnou, o ktorej sú západní lídri presvedčení, že by Ukrajina mala vyhrať. Akékoľvek realistické vyhliadky o neutralite Ukrajiny sú už dávno preč.

Putin v decembri varoval, že vojna "môže byť zdĺhavý proces", neskôr však dodal, že cieľom Ruska nie je "roztočiť zotrvačník vojenského konfliktu", ale ukončiť ho.

Najväčší úspech prezidenta Putina je zriadenie pozemného mosta z Ruska na Krym, ktorý bol v roku 2014 ilegálne anektovaný. O dobytí územia, ktoré zahŕňa mestá Mariupoľ a Melitopoľ, hovorí ako o "významnom úspechu pre Rusko". Azovské more v Kerčskom prielive sa "stalo vnútorným morom Ruska", vyhlásil a poukázal na to, že to nezvládol ani ruský cár Peter Veľký.

Zatiaľ čo mestá ako Mariupoľ boli zrovnané so zemou, objavili sa dôkazy o vojnových zločinoch proti civilistom v meste Buča neďaleko Kyjeva a viedli k nezávislej správe, ktorá obvinila Rusko z organizovaného podnecovania ku genocíde.

Vojenské zlyhania Ruska:

• Ústup 30 000 ruských vojakov cez rieku Dnipro z Chersonu v novembri bol strategickým neúspechom.
• 64 km dlhý obrnený konvoj, ktorý sa na začiatku vojny zastavil neďaleko Kyjeva, bol logistickým zlyhaním.
• Smrť veľkého počtu nedávno zmobilizovaných vojakov pri ukrajinskom novoročnom raketovom útoku na Makijivku bol zlyhaním spravodajských služieb.
• Potopenie vlajkovej lode - čiernomorského bojového krížnika Moskva bolo obranným zlyhaním, rovnako ako útok v októbri 2022, ktorý na týždne uzavrel most cez Kerčský prieliv.