Radičová pre ta3: Začíname uprednostňovať lídrov hlásiacich nenávisť. Slovensko je plné nedôvery voči politikom a médiám
Od vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej prešlo päť rokov. Ako sa od tejto udalosti, ktorá na Slovensku nemá obdoby, zmenila naša spoločnosť? O tom sme sa rozprávali s bývalou premiérkou Slovenskej republiky a profesorkou sociológie Ivetou Radičovou.
Systém našich ľudí
Nazvali ste to chaotickým parlamentom. Igor Matovič vyhral voľby v roku 2020 s 25 percentami. Vtedy mal Smer tretinu v porovnaní s dnešnými preferenciami. Dovolíme si povedať, že Robert Fico bol vtedy na dne svojej kondície. Teraz atakuje v prieskumoch prvé priečky, a to prešli dva roky. Čomu to pripisujete?
Najjednoduchšia odpoveď znie, že opozícia je len taká silná, ako slabá je koalícia. To platilo vždy. Slovensko je v politickej rovine vysoko nestabilnou krajinou. Za 30 rokov sme mali 11 vlád, z ktorých len štyri dokázali vládnuť celé funkčné obdobie. Vystriedalo sa nám osem premiérov, traja nevzišli z volieb, ale z rekonštrukcie vlády. Všetci piati, ktorí vzišli z volieb, skončili predčasne. Niektorým sa podarilo vládnuť dlhšie, bol to práve Robert Fico. Dlhšie vládnutie pripisujem jeho schopnosti profesionality predovšetkým v politike moci. Je to politik moci, dominantný líder, ktorý vládne nástrojmi strachu, deklasovaním oponentov a vytváraním si "našich ľudí", ktorí sú mu vďační za svoje pozície a vytvorený systém privilégií. Aktuálne volebné obdobie jeho systém v plnej nahote odhalilo. Ale nezabúdajme, že z 30-ročného obdobia samostatnosti vládol viac ako jednu tretinu, za ktorú si vytvoril systém "našich ľudí" až na úrovni regiónov a obcí. To ho udržiava v kondícii a pri moci.
Obávala som sa tohto obdobia vládnutia, pretože keď stredopravicové strany v tejto rozštiepenosti nadsadia eticko-kultúrne témy nad sociálno-ekonomické témy a právny štát, končí to tak hlbokým sporom, že to má podobu pádu vlády. Nepatrím k tým, ktorí prstom ukazujú na jedného vinníka. Akékoľvek "atómovky" museli mať podporu v parlamente. Presadzovanie porušovania legislatívneho procesu je tiež vážny dôvod. Ak vynecháte normálne pripomienkovanie predkladaných zákonov, tak je v nich toľko nespravodlivosti, že aj keby ste ich chceli vyzdvihnúť, ako napríklad prorodinný balíček, tak musíte povedať jedno veľké ale, pretože tam je toľko nedostatkov. Keď sa pozriete na rodičovský bonus pri dôchodkoch, opäť musíte povedať jedno obrovské ale, lebo je sprevádzaný znížením miery náhrad všetkým novým dôchodcom. Je to také presýpanie nespravodlivosti.
Dovolíme si povedať, že Igor Matovič si na udalosti, ktorá sa stala pred piatimi rokmi, čiastočne postavil kampaň a aj vďaka tomu vyhral voľby. Hovoril vtedy o boji proti mafii. Očakávate, že pred predčasnými voľbami bude témou aj táto udalosť?
Je skoro nepredvídateľné, čo bude hlavnými témami. Vojna na Ukrajine s istotou bude témou, lebo nám veľmi výrazným spôsobom zasahuje do životov. Ide tu o elementárny postoj k záchrane ľudských životov a jednoznačné postavenie sa proti agresorovi, ktorý porušil úplne všetko, čo môžeme spojiť s kritériami ľudskosti, právneho štátu a medzinárodných dohôd. Vidíme, že táto línia, štiepenie a propaganda Moskvy tu má svojich hovorcov aj v podobe strany Smer. Bude to téma, vyhrocuje sa v každom okamihu. Aj keď išlo o obrannú zmluvu s USA, to niekoľkomesačné strašenie, ktoré bolo kanonádou, sa ukázalo ako nezmyselné a lživé. Ale až história ukazuje, ktoré strašenia boli len čírym nástrojom moci. Čiže to určite bude vyhrotená téma. Je spojená aj s témou energetickej nedostatočnosti. Nezabúdajme, že stále žijeme v ére fosílnych palív a vyrábajú sa z nich dve tretiny elektriny na celom svete. Sme neslobodní v tom, že sme závislí od týchto dodávok. Prechod z fosílnej ekonomiky na alternatívnu nie je ani zďaleka jednoduchý a finančne nenáročný. Celé je to navyše sprevádzané dôsledkami obrovskej pandémie, ktorá spôsobila nielen veľké straty na životoch, ale veľmi zdevastovala aj politickú kultúru na Slovensku.
Návrat do politiky?
Očakávate teda tvrdú kampaň?
Bude to veľmi tvrdá kampaň, ktorá pôjde na kožu. Určite to bude sprevádzané aj osobnými útokmi, pretože v tom sa niektorí protagonisti autoritatívnych režimov priam vyžívajú. Je to dobrý nástroj na zjednodušenie a presvedčenie vlastných voličov.
Portál Aktuality.sk vydáva knihu na počesť Jána Kuciaka. Jeho otec v nej píše úvodné slová, v ktorých hovorí, že prvé dva roky po vražde cítili mohutnú podporu v spoločnosti, ktorá sa rokmi strácala. Dnes zostala iba hŕstka ľudí, u ktorých cítia naozajstnú podporu. Otec Jána Kuciaka tvrdí, že tento čin sa vytratil z mysle. Súhlasíte? Môže sa takto vytratiť vražda novinára a jeho snúbenice?
Túto tému vytláčajú nové témy a konflikty. Neočakávam od ľudí, ktorí zápasia so sociálno-ekonomickou situáciou, s prežitím zdražovania a strachom zo zaplatenia účtov, že majú čo i len pomyslenie na iné problémy, ktoré sú okolo nás. Bolo by nemiestne to očakávať, keď 40 percent ľudí prežíva existenčné problémy. To je príliš vážna téma. Keď ľudia počúvajú od politikov, koľko miliárd už dostali, tak sa pozrú do peňaženky a vidia, že realita je veľmi vzdialená týmto mamutím cifrám. Potom zvažujú, kto a kedy to všetko bude splácať, kde na to naša slabá ekonomika zoberie zdroje. Nemôžeme si tak myslieť, že téma straty dvoch mladých ľudských životov sa v ich mysliach stane dominantnou. To ale neznamená, že na ňu zabúdajú. Len ju prehlušujú hlbšie a vážnejšie problémy. Musím dodať, že tu bolo očakávanie, že súdny proces nebude tak dlhý a zvládneme to v kratšom čase. O to viac, že zverejnenie Threemy odhalilo skoro celé zákulisie prípravy vrážd. Preto je tu aj sklamanie z výkonu našej justície, ktoré je dlhodobé, a prejavuje sa stále vo veľmi nízkej dôvere v súdnictvo.
Keď hovoríte o tom sklamaní a pozriete sa na politické dianie naprieč tými piatimi rokmi, nezvažujete návrat do politiky?
Myslím si, že je tu nová generácia, ktorá má nielen právo, ale svojím spôsobom aj povinnosť si začať písať svoj vlastný príbeh demokracie. Časy, kedy sa politická scéna delila na ľavicu a pravicu, kde ľavica zastupovala záujmy nízkopríjmových ľudí s nižším vzdelaním a pravica reprezentovala skôr prúd ľudí s vyšším vzdelaním a príjmami, už v spoločnosti dávno neplatia. Rozdelenie je cez nové témy, nové sociálne konflikty a hlavne presvedčenia, ktoré sú rôznym spôsobom motivované. Niežeby som sa im nesnažila rozumieť, ale pravdou zostáva, že sú to často argumenty pre mňa neprijateľné. Odmietam ich a nebudem sa tváriť, že chápem ľudí, ktorí schvaľujú vojnu na Ukrajine. Nebudem sa tak tváriť. A v politike by sa mi tak tváriť patrilo.
Celý rozhovor s Ivetou Radičovou si môžete pozrieť nižšie.
