Šéf katedry žurnalistiky: Kuciakova vražda spojila novinárov. Tí, ktorí majú v médiách priestor, kritizujú tých, ktorí im ho dali
Od vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej uplynulo päť rokov. Ani po rokoch nesedia objednávatelia ich vrážd za mrežami. O práci v médiách, smerovaní žurnalistiky aj verbálnych útokoch na novinárov sme sa rozprávali s vedúcim Katedry žurnalistiky na Univerzity Komenského v Bratislave Jánom Hacekom.
Ján Hacek v rozhovore hovorí o:
- zdesení z vraždy Jána a Martiny pretavenom do protestov,
- zmenách na Katedre žurnalistiky UK a novinárskej obci,
- strachu z oligarchov,
- verbálnych útokoch na novinárov,
- odsúdení objednávateľov vraždy,
- objektivite, umelej inteligencii a pôsobení katedry.
Pamätáte si na moment, keď ste sa dozvedeli o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej?
Áno, veľmi dobre si na ten moment pamätám a viacerých z nás vydesil. Stalo sa niečo, čo sme si nedokázali predstaviť ani pripustiť, že také niečo sa môže stať na Slovensku, v Európskej únii. To, čo nasledovalo potom, bolo zdesenie pretavené do aktivity na katedre žurnalistiky, keď sme organizovali diskusie a boli sme zároveň súčasťou veľkých protestov. Katedra žurnalistiky sa vtedy postavila na správnu stranu a zareagovala promptne. Bolo cítiť, že študenti aj absolventi vytvorili komunitu, ktorá dala jasne najavo, čo si o tejto vražde myslí.
Ako sa zmenila Katedra žurnalistiky UK v Bratislave od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej?
Zmena prichádzala postupne, keďže v akademickom prostredí, a tiež v praktickej žurnalistike sa nie všetko dá zrealizovať a zmeniť k lepšiemu z večera do rána. Keby som mal vymenovať konkrétnosti, ktoré sa zmenili, tak je to predovšetkým naša orientácia štúdia na praktickú stránku žurnalistiky v zmysle výučby dátovej žurnalistiky s dôrazom na otvorené zdroje pre novinárov nielen na Slovensku. Samozrejme tiež posilnenie debát, praktického výkonu a výučby investigatívnej žurnalistiky. Na katedru časom prišli ľudia, ktorí majú skúsenosti s týmto typom žurnalistiky. Majú zažité viaceré súdne pojednávania, na ktorých sa osobne zúčastňovali.
Na katedre žurnalistiky vznikla aj spolupráca s mnohými nadáciami, neziskovými organizáciami, respektíve sa prehĺbila vzájomná spolupráca. Ide napríklad o spoluprácu s Reportérmi bez hraníc, kde katedra žurnalistiky spolupracuje pri prieskume slobody tlače za Slovensko alebo Nadáciu otvorenej spoločnosti, s ktorou katedra spolupracuje pri posudzovaní príspevkov v rámci Novinárskej ceny už niekoľko rokov.
Majú dnešní študenti strach z oligarchov alebo politikov?
Myslím si, že naši študenti na katedre nevnímajú túto tému tak, ako znie otázka. Pripravujú sa na svoje povolanie zodpovedne. Uvedomujú si, že všetky médiá sú niekým vlastnené. Navyše, súčasná situácia, denná prax v médiách nenaznačuje, že by novinári pracujúci v etablovaných médiách museli mať strach z priameho zásahu, či zjavného ovplyvňovania obsahu zo strany vlastníkov. Študenti prichádzajú do praxe vo väčšine prípadov pripravení čeliť prípadným zásahom do výkonu ich povolania. Nevnímam zo strany študentov strach z oligarchov.
Odchádzajú podľa vášho názoru z katedry žurnalistiky hotoví novinári pripravení na serióznu novinársku prax?
Katedra má 100-percentnú zamestnanosť svojich absolventov. Pripravenosť študentov sa však ukáže až priamo v redakciách. Môžem povedať, že registrujem pozitívny trend, a to najmä pri pohľade na absolventov, ktorí už v médiách pôsobia a sami určujú mnohé trendy v médiách pri výkone povolania. Samozrejme treba povedať, že naša katedra sa má kde posúvať, a hlavne sa otvárať medzinárodnej spolupráci – napríklad s Reportérmi bez hraníc a s organizáciami, ktoré som už naznačil. Študent, ktorý sa chce stať novinárom na katedre žurnalistiky, má zabezpečenú väčšinu možností, aby sa ním stal – to znamená: pedagógov a najmä prepojenie s praxou. Je potom len na ňom, ako tento potenciál využije, aby sa stal dobrým novinárom.
Každý študent si môže vybrať z ponuky predmetov na iných katedrách z celej fakulty aj univerzity. Nad rámec povinných predmetov si môže určovať svoju profiláciu aj smerom do politológie, sociológie, trestného práva, ktoré je tiež veľmi dôležité pre investigatívnych novinárov. Študenti môžu smerovať k tomu, aby boli viac profilovaní a mali iné vedomosti ako ostatní spolužiaci študujúci s nimi.
Podkopaná dôvera v médiá
Čo si myslíte o útokoch politikov na novinárov v súčasnej spoločensky vyhrotenej situácii?
Zhodneme sa všetci, celá novinárska komunita aj akademická obec, že verbálne ataky zo strany politikov na novinárov sú niečím neprijateľným v demokratickej spoločnosti. Útoky, žiaľ, podkopávajú dôveru v médiá, dôveru občanov v médiá, ktorí sa potom aj na základe takýchto útokov obracajú k iným informačným zdrojom, ktorým začínajú dôverovať viac ako médiám. Iné informačné zdroje navyše spôsobujú, že človek má pocit vnútorného ohrozenia, má pocit, že tu existuje nejaký nepriateľ, má pocit, že médiá sú financované niekým, kto nie je transparentný, že každý novinár je niekým zaplatený. To však neznamená, že sa novinár nemôže mýliť a že spravodajský portál alebo televízia môže pochybiť – to je úplne normálne. Médiá si ctia etiku vo väčšine prípadov, majú editorskú zodpovednosť. Tým sa odlišujú od tých, ktoré by sa médiami radi stali, ale jednoducho na to nemajú, pretože tieto základné princípy médií nevyznávajú.
Ján Hacek vyštudoval žurnalistiku v Ružomberku. Pracoval v Rádiu Slovensko a od roku 2019 je vedúcim Katedry žurnalistiky na Univerzite Komenského v Bratislave. V roku 2021 habilitoval a stal sa docentom. Špecializuje sa na otvorené zdroje, dátovú žurnalistiku, mediálnu výchovu, výskum a teóriu médií.