Nohy, obri či hra na dieťa: Fetiš si nevyberáme sami, vyvinie sa u nás, hovorí psychologička
Fetišizmus je v našej spoločnosti považovaný za niečo čudné, nesprávne a choré. Ľudí, ktorí majú nejaký fetiš, väčšinou odsudzujeme. Je to však skutočne ich slobodné rozhodnutie mať pre niečo sexuálnu úchylku? Do akej miery je to ešte bezpečné? Na otázky odpovedala klinická psychologička Romana Mrázová.
Fetiš na chodidlá
Ľudí trpiacich týmto fetišom sexuálne vzrušuje pohľad na nohy a užívajú si rôzne interakcie s chodidlami, vrátane masáže alebo cmúľania prstov. V určitých prípadoch môže človek oceniť viac nohy ako osobu, ktorej patria, uviedla doktorka Carole Queenová pre magazín Women´s Health.
Ľudia môžu mať rôzne preferencie, čo sa fetišu na chodidlá týka. Niektorí uprednosťujú prirodzenosť, iných priťahujú upravené chodidlá s rôznymi ozdobami či v topánkach s vysokým opätkom. Dokonca existuje webstránka s názvom Feetfinder, kde ľudia predávajú fotky svojich chodidiel, v ktorých nájdu potešenie osoby trpiace spomínaným fetišom.
Vášeň pre silonky
Fetiš pre silonky znamená, že danú osobu priťahuje, ak si ich niekto oblieka a nosí. Muži zvyčajne uvádzajú, podľa slov doktorky a sexuálnej terapeutky Holly Richmondovej, že si užívajú pocit, keď sedia v lone žien a cítia ich silonky pod nohami. Iní cítili potešenie pri pohľade na to, ako si vo filme niekto oblieka silonky. Niekedy si zas ľudia jednoducho užívajú ten pocit, keď si ich sami obliekajú alebo sa o ne otierajú.
Chuť byť dieťaťom
Plienkový fetišizmus známy aj ako parafilný infantilizmus. Opisuje niekoho, kto získava sexuálne potešenie z toho, že sa oblieka a správa ako dieťa. Daný jedinec sa nechá dojčiť, kŕmiť, nosiť na rukách a používa plienky.
Sexuálna príťažlivosť k obrom
Ľudia trpiaci makrofíliou sú sexuálne priťahovaní k obrom. Hoci to znie sureálne, makrofília je v skutočnosti o predstavivosti. Osoby s týmto fetišom fantazírujú o tom, že budú pritlačení alebo rozdrvení obrom a bude nad nimi dominovať. Chcú sa cítiť malí a bezmocní.
