Nohy, obri či hra na dieťa: Fetiš si nevyberáme sami, vyvinie sa u nás, hovorí psychologička
Fetišizmus je v našej spoločnosti považovaný za niečo čudné, nesprávne a choré. Ľudí, ktorí majú nejaký fetiš, väčšinou odsudzujeme. Je to však skutočne ich slobodné rozhodnutie mať pre niečo sexuálnu úchylku? Do akej miery je to ešte bezpečné? Na otázky odpovedala klinická psychologička Romana Mrázová.
"Fetiš je sexuálna príťažlivosť k neživým predmetom, častiam tela alebo situáciám, ktoré sa bežne nepovažujú za vzrušujúce," uviedla sexuálna terapeutka Kelifern Pomeranzová pre americký magazín Women´s Health.
Najbežnejšími fetišmi, ktorými ľudia trpia, sú chodidlá a prsty na nohách, za ktorými nasledujú telesné tekutiny, napríklad krv či moč. Najmenej vyhľadávanými typmi fetišov sú nechty, nos, uši, krk a v neposlednom rade telesný pach, uvádza britský spravodajský web The Guardian.
Psychologička Romana Mrázová z ambulancie Psyché v Pezinku opisuje odborne fetišizmus ako "poruchu sexuálnej preferencie, ktorú nájdeme aj v medzinárodnej klasifikácii chorôb. Definuje sa ako neadekvátne zameranie sexuálnych túžob a fantázií na nejake objekty alebo časti tela".
Dodala, že "tieto fantázie a túžby bývajú tak neodbytné, že často vedú k okamžitému sexuálnemu uspokojeniu alebo môžu viesť k diskomfortu prežívajúceho".
Podvádzanie je vzrušujúce
Tento fetiš sa zaraďuje medzi BDSM praktiky (pozn. red. za skratkou sa skrývajú výrazy - bondáž a disciplína, dominancia a submisivita, sadizmus a masochizmus). Hovoríme o ňom, keď jedna osoba z páru sleduje svojho partnera pri pohlavnom styku s niekým iným alebo počúva príbehy o tom, ako ich partner mal sex s niekým iným. Cieľom je zvyčajne poníženie podvádzanej osoby, ktorú takýto čin sexuálne stimuluje.
Hoci nie je pravidlom, že vedome podvádzaná osoba musí byť muž, väčšinou to tak funguje. Či už ide o priateľku alebo manželku, muž si v tejto situácii užíva to, že jeho žena chce mať sex s niekým iným než s ním samým.
Psychologička Mrázová vysvetľuje, že fetiš si nevyberáme sami, ale naopak, vyvinie sa u nás. "Z čoho, to nie je známe. Môže ísť o kombináciu vrodeného a získaného. Niektoré teórie hovoria o tom, že vznikajú pri prežívaní nejakej traumy vo vývine, čiže už v detstve," povedala.
Pod pojmom fetišizmus väčšinou rozumieme sexuálne úchylky, ktoré nikomu neubližujú. Kde je však miera toho, kedy je fetišizmus ešte prípustný a kedy už hovoríme o život ohrozujúcom správaní? Nielen osoba, ktorá tým trpí, ale aj jej okolie. "Neškodné je to do tej miery, do akej je to v súlade s normami spoločnosti. Základnou podmienkou neškodnosti je, že svojím fetišizmom človek nikoho neohrozuje fyzicky, ale ani psychicky," vysvetlila klinická psychologička Mrázová.
Ďalej dodala, že "v rámci fetišizmu môže človek sám pociťovať diskomfort, pokiaľ sú už jeho erotické túžby tak nutkavé, že im nejde odolať. Takéto správanie práve často vedie k narušeniu spoločenských noriem, čo je jasným signálom, že sa treba liečiť".
