Mandela effect a jeho príklady. Prečo sa naše spomienky líšia od skutočnosti?
Ľudská myseľ je schopná vyprodukovať pozmenené či úplne vymyslené myšlienky, ktorým má následne človek tendenciu veriť. Mnohým sa už stalo, že si niečo pamätali inak, ako ostatní. Avšak čo ak si niečo pamätá veľké množstvo ľudí na svete, no skutočnosť sa od ich spomienok líši?
Obdobnými teóriami sú alternatívne reality, časopriestorové trhliny spôsobené organizáciou CERN (Európska organizácia pre nukleárny výskum, pozn. red.) a ďalšie. Podľa vedcov je však pravdepodobnejšie vysvetlenie, že ľudská myseľ nie je bez chyby, a tak si nemusí všetko pamätať správne. "Verím, že fenomén Mandela effect existuje, avšak jeho vysvetlenie je skôr obsiahnuté v psychológii, sociológii a fungovaní mozgu a pamäte," vyjadril sa pre web časopisu Forbes Vaughm Royko, ktorý sa na svojej stránke venuje rozlúsknutiu tejto záhady.
"Predpokladám, že niektoré spomienky sa u nás vytvoria spontánne pri tom, ako o Mandela effecte čítame. Avšak, ak sa v našej pamäti usadí nová spomienka, zdá sa nám, že tam bola odjakživa," vysvetlil pre časopis klinický a forenzný psychológ John Paul Garrison. Celý efekt si vysvetľuje chybnou mysľou a pamäťou ľudí.
Falošné spomienky
Web Simply Psychology ponúka viacero ďalších vysvetlení tohto fenoménu. Jedným z nich je vytváranie falošných spomienok, ktoré už pre Forbes spomenul Garrison. Falošné spomienky môžu, no aj nemusia obsahovať čiastočné fakty. Ľuďom sa v mnohých prípadoch nechce veriť, že to, čo si pamätajú, sa nikdy nestalo. Pamäť však nefunguje ako fotoaparát či kamera a ovplyvňuje ju mnoho ďalších faktorov, ktoré v mnohých prípadoch nemáme možnosť ovládnuť.
Ďalšou teóriou, prečo Mandela effekt existuje, sú konfabulácie, teda ďalší z mechanizmov pretvárania spomienok. V takomto prípade však neobsahujú žiadne fakty a sú úplne vymyslené a falošné. Objavujú sa aj v prípadoch ochorení, napríklad pri Alzheimerovej chorobe či demencii. Napriek tomu, že sú konfabulácie nepravdivé, ľudia o nich hovoria ako o faktoch a veria im.
Pamäť môžu ovplyvniť aj emócie a osobná zaujatosť. Napríklad pri spomienkach na udalosť, ktorá nás nadchla a potešila, máme tendenciu vynechávať drobné nepríjemnosti, s ktorými sme sa počas nej stretli.
Veľkú úlohu však pri Mandela effecte zohráva samotný internet, na ktorom ľudia nachádzajú príklady tohto fenoménu. Za roky sa okolo neho vybudovala veľká komunita ľudí, ktorých pamäť sa upravuje aj na základe toho, že chcú veriť, že fenomén naozaj existuje, ovplyvňuje ich životy a má nejaké skryté paranormálne vysvetlenie.