Mandela effect a jeho príklady. Prečo sa naše spomienky líšia od skutočnosti?
Ľudská myseľ je schopná vyprodukovať pozmenené či úplne vymyslené myšlienky, ktorým má následne človek tendenciu veriť. Mnohým sa už stalo, že si niečo pamätali inak, ako ostatní. Avšak čo ak si niečo pamätá veľké množstvo ľudí na svete, no skutočnosť sa od ich spomienok líši?
Na základe tohto vznikol fenomén Mandela effect. Označuje rôzne príklady toho, keď si viacerí ľudia pamätajú isté logo či hlášku z filmu inak, než v skutočnosti vyzerá či odznela.
Smrť Nelsona Mandelu
Názov Mandela effect fenomén získal po tom, ako si ľudia pamätali, že Nelson Mandela umrel v roku 1985 vo väzení v Južnej Afrike. Podľa ich spomienok toho boli plné médiá a politici po celom svete ho oplakávali. V skutočnosti sa však nič z toho nestalo. Mandelu prepustili z väzenia v roku 1990 a v období od 1994 do 1999 bol prezidentom Južnej Afriky. Zomrel až v roku 2013.
Viacerí ľudia sa vtedy ozvali, že si pamätajú, že umrel už v 80. rokoch. Jednou z nich bola aj vyšetrovateľka paranormálnych javov Fiona Broomeová, ktorá v roku 2010 tento pojem podľa webu Insider zadefinovala. Verejnosť sa toho chytila a pribúdali nové príklady, príbehy a aj rôzne vysvetľujúce teórie.
Okrem smrti Nelsona Mandelu pod Mandela effect spadajú rôzne príklady z popkultúry. Napríklad populárny seriál Sex v meste, ktorý si mnohí ľudia myslia, že sa v angličtine volá Sex in the City, nesie v skutočnosti názov Sex and the City, teda Sex a mesto. Z filmov Hviezdne vojny si zase mnohí pamätajú hlášku "Luke, ja som tvoj otec". Tá však vo franšíze nikdy neodznela. Namiesto nej postava Dartha Vadera povedala "Nie, ja som tvoj otec". Málokto si to však pamätá v takomto znení.
Vo Hviezdnych vojnách fanúšikovia objavili aj ďalší Mandela effect, a to pri postave C-3PO. Mnohí si ho pamätali ako robota, ktorý je celý zlatý. Vo filmoch má však v skutočnosti jednu nohu striebornú. "Zmeny" si ľudia všimli aj v iných známych filmoch a seriáloch. Postava Mickey Mousea nikdy nemala traky, aj keď si ho veľa ľudí tak pamätá. Rozprávka Flintstonovci sa zase podľa mnohých volala Flinstonovci, teda bez písmena T v prvej polovici názvu.
Život nie je ako bonboniéra
Mandela effectu sa nevyhol ani kultový film E.T., ktorého hláška "E.T. volať domov," sa stala veľmi populárna. No v skutočnosti neexistuje. E.T. namiesto nej hovorí: "E.T. domov volať". V známom filme Forrest Gump zase hlavná postava spomína na porekadlo, ktoré mu zvykla hovoriť jeho matka. Viacerí si túto hlášku pamätajú v znení: "Život je ako bonboniéra". Vo filme však Forrest v skutočnosti povedal "Život bol ako bonboniéra".
Pri filmoch a seriáloch však tento fenomén nekončí. Ďalším príkladom je názov populárnej sladkosti KitKat. Viacerí si totiž pamätajú, že obsahovala spojovník, a teda jej názov bol Kit-Kat. Nie je to však pravda. Podobu vraj zmenil aj maskot známej spoločenskej hry Monopoly, ktorý je ľahko rozpoznateľný vďaka svojmu klobúku, fraku, balíku peňazí a paličke. Niektorí však tvrdia, že na jeho ikonickom výzore sa podpísal aj monokel, ten však postavička nikdy nemala. Príklad nájdeme aj v slovenskej pesničke Slobodná od Elánu. V nej sa podľa viacerých ľudí spieva: "Má sedemnásť a pocit ženy". Text však znie inak: "Má sedemnásť a chôdzu ženy".
Príkladov Mandela effectu je nekonečne veľa. Prečo sa však tento fenomén objavuje tak často? Jeho vysvetleniu sa venujú ako vedci, tak i laici na sociálnych sieťach a fórach. Jednou z populárnych teórií je, že sme všetci skočili z jednej dimenzie, z ktorej pochádzajú tieto spomienky, do úplne inej, kde KitKat so spojovníkom či Mickey Mouse s trakmi v živote neexistovali.