Miroslav Kollár o Modrej koalícii: Nie sme ako Matovič, ktorý zbieral poslancov na ulici

Pozastavím sa pri samosprávach, boli ste primátorom Hlohovca... Ak sa pozriete na to, čo sa deje a o čom ste hovorili, ste rád, že už nesedíte na tejto stoličke? 

Ako politik by som nemal byť rád, že som prehral voľby. Ale v poriadku, dostal som 45 % hlasov, čo je viac, ako má polovica primátorov krajských miest. Nuž, boli sme len dvaja a plne rešpektujem názor občanov. Na druhej strane, naozaj nezávidím mojim kolegom v mestách, v malých obciach už vôbec nie. Manažovať dnes mestá, obce, kraje a udržať ten rozsah a kvalitu služieb, na ktoré sú ľudia zvyknutí, pri tom, ako táto vláda každým svojím opatrením berie peniaze samosprávam, je naozaj ťažké a nezávidím im to. 

Otvorene hovorím, som rád, že sa nemusím každé ráno budiť s týmto stresom. Na jednej strane, je mi to, samozrejme, ľúto, lebo tie primátorské roky boli naozaj dobré v tom, že tam vidíte v reálnom čase dopady svojej práce. Na tejto centrálnej úrovni môžete schváliť dobrý zákon, ale dopady sa prejavia neskôr.

Kultúrno-etické otázky

Tvrdíte, že ste konzervatívno-liberálnou stranou. V čom sa prikláňate k tradíciám a konzervativizmu a v ktorých oblastiach presadzujete liberálny prístup?

Aj Mikuláš Dzurinda to zadefinoval, že sme liberálno-konzervatívnou alebo konzervatívno-liberálnou stranou. Sme stranou, kde dokážu spolu existovať umiernení liberáli a umiernení konzervatívci, pretože sa zhodnú na troch základoch, teda - európska a transatlantická orientácia Slovenska, rešpektovanie právneho štátu, demokratických inštitúcií a ľudských práv a kompetitívna ekonomika, pretože štát potrebuje nejaký typ reforiem.

Môže to pripomínať projekt Za ľudí Andreja Kisku. Na rozdiel od Za ľudí, keď sme hovorili, že naša cieľová skupina sú všetci, my sme v tejto chvíli naozaj hodnotovo zadefinovaní. A to aj pohľadom na riešenie ekonomiky, ako stredo-pravá strana, teda ani socialistická, ani ľavicová. Rozumiem nastaveniu, že tí, ktorí chcú viesť kultúrne vojny,budú hádzať granáty do dvora, aby sa medzi sebou pohádali. Pre nás je to taký test. Ak zvládneme tieto témy vnútri, tak je šanca, že to môže zvládnuť aj slovenská spoločnosť. Ak nebudeme ani my schopní sa s týmito témami vysporiadať, myslím si, že s touto krajinou to nevyzerá veľmi nádejne.

Ako strana uvádzate, že sa nechcete zaoberať citlivými etickými alebo ideologickými témami. Ak by ste sa dostali po voľbách do parlamentu, skôr či neskôr by ste sa tomu nevyhli, pretože ak sa nimi nebudete zaoberať vy, bude to robiť niekto iný. Ako sa v tomto prípade zachová Modrá koalícia?

Mysleli sme to tak, že nebudeme politickými nositeľmi týchto tém. Mne je jasné, že na jednej či druhej strane politického spektra sú strany, pre ktoré sú to prirodzené témy a budú s nimi prichádzať. My sa k nim normálnym spôsobom postavíme. 

Budem teraz hovoriť čisto za seba. Mám za mojich 35 rokov dospelého života úplne jasnú stopu v tom, aké sú moje postoje vo vzťahu ku "kultúrno-etickým otázkam". Mám jasno v tom, že ľudské práva nie sú kultúrno-etická otázka. Jednoducho, máme ich zadefinované v ústave, čiže pre mňa to nie je otázka.

Mrzí ma, že rovnaké práva pre rôzne typy menšín nemáme už dávno vyriešené na úrovni 21. storočia, a že dnes to je stále zásadná politická otázka. Nie je to len problém Slovenska, ale väčšiny postkomunistických krajín. Budem len rád, ak sa nám to podarí vyriešiť v krátkom čase civilizovaným spôsobom. Na druhej strane, uvedomujem si hodnotové štiepenie v parlamente aj slovenskej spoločnosti. Otvorene poviem, že pre mňa by bolo tiež pohodlnejšie sedieť v strane, ktorá tie otázky nosí na stôl a komunikuje ich. Obávam sa však, že nás je tak málo a nie je šanca, aby sa riešenia dali presadiť. Preto je za mňa cestou skôr dlhý, často aj únavný a emotívny dialóg umiernených liberálov s umiernenými konzervatívcami a kresťanskými demokratmi s cieľom nájsť riešenie, za ktoré sa nemusí hanbiť európska demokracia 21. storočia. Ak chceme v reálnom čase dosiahnuť toto riešenie, myslím si, že toto je cesta.

Vďaka Dzurindovi nie sme druhým Bieloruskom

Presuňme sa k spolupráci s Mikulášom Dzurindom. V piatok na tlačovej konferencii povedal, že ste si sadli veľmi rýchlo. V čom ste si teda sadli najviac a vidíte najväčší prienik vo vašich víziách pre Slovensko?

V mnohých veciach som emocionálny, no v politike som racionálny človek. Prišiel som do Spolu, kde sa udiali nejaké procesy a bolo mi jasné už pred rokom, že Spolu ako samostatná strana nemá šancu získať päť percent. Preto som povedal, aby sme nemíňali peniaze zo štátneho príspevku a nehrali sa na väčšiu stranu než sme. Radšej si sadnime, počkajme, ušetrime a poďme sa rozprávať, s kým pôjdeme spoločne do volieb.

Keď prenikli von správy o tom, že Mikuláš Dzurinda chystá svoj projekt, tak sme si sadli. Povedal som, v akom stave sme, on mi rozprával o svojom projekte. Dohodli sme sa, že si spravíme domáce úlohy -  on založil svoju stranu, my sme vyriešili komunálne voľby v spolupráci s ďalšími malými stranami. Do toho prišlo odvolávanie vlády a predčasné voľby. Tak sme si povedali, že v takomto krátkom čase nemá zmysel zakladať samostatnú stranu, skôr máme vyslať signál spájania. Preskočili sme tak túto fázu a dohodli sa na spojení, ktoré sa udialo minulý týždeň.

No a čo do toho prináša Mikuláš Dzurinda? Samozrejme, veľa pozitívneho, ale aj nejaký nános minulosti, ktorý novinári v prvých rozhovoroch vytiahli na stôl, a myslím si, že Mikuláš Dzurinda si je toho plne vedomý. Prináša so sebou étos človeka, vďaka ktorému je Slovensko členskou krajinou EÚ a NATO a nie sme druhým Bieloruskom, čo je najmä v čase vojny na Ukrajine mimoriadne dôležité. Prináša so sebou aj étos dvojnásobného premiéra, za ktorého sa udiali posledné zásadné reformy, ktoré držia túto krajinu dodnes ešte aspoň trochu nad vodou.

Je to človek, ktorý napriek svojmu staršiemu veku vie mobilizovať mladých. To, že sa mu podarilo dať dohromady v tejto chvíli 30 šikovných mladých ľudí od 35 do 40 rokov, ktorí majú za sebou úspešné príbehy vo svojich povolaniach, je len časť tohto príbehu. Hlásia sa nám ďalšie stovky mladých ľudí, ktorí majú záujem. Je to jeden z mála politikov, ktorý má v sebe schopnosť vzbudzovať v ľuďoch emócie a nádej, čo naša generácia demokratických politických elít zatiaľ veľmi nemá.

Poslednou vecou je, že sme všetci unavení a frustrovaní z toho, ako sa nám nepodarilo využiť víťazstvo vo voľbách v roku 2020 a ako sme to pokazili. Mikuláš Dzurinda je v tejto chvíli oddýchnutý, nabudený, odhodlaný a plný energie. Keď sa stretneme všetci tí mladší a ľudia v strednom veku v jednej miestnosti s Mikulášom Dzurindom, tak ten najviac energický človek je práve on.