ROZHOVOR: Očakávania od českého prezidenta sú väčšie, ako jeho právomoci, hovorí politológ
Už v piatok 27. a v sobotu 28. januára si Česi budú v druhom kole voliť prezidenta. V súboji stoja proti sebe Andrej Babiš a Petr Pavel. Bývalí českí prezidenti sa snažili prekračovať hranice svojich kompetencií a symbolická funkcia im nestačila. Politológ Masarykovej univerzity v Brne a Národného inštitútu SYRI Vlastimil Havlík v rozhovore prezradil, ako funguje výkonná moc v Česku a aké má prezident právomoci a povinnosti.
Prezidenti Českej republiky sa teda správajú trochu inak než tí slovenskí. Aké sú ďalšie rozdiely medzi našimi politickými systémami?
Česko aj Slovensko majú v mnohých ohľadoch podobný politický systém. Ide o parlamentné republiky, o unitárne štáty a v oboch krajinách sa volí podľa pomerného volebného systému. Na druhú stranu je tu aj mnoho veľmi dôležitých rozdielov.
Popri väčšej neformálnej úlohe prezidenta by som poukázal predovšetkým na dlhodobo výrazne menej stabilný stranícky systém na Slovensku, pre ktorý sú už dlhší čas typické zásadné rozdiely rôznych populistických strán s veľmi slabou organizáciou a v zásade bez zreteľnejšej ideologickej náplne. Mám, samozrejme, na mysli OĽANO alebo Sme rodina, no aj SaS nie je úplne štandardnou politickou stranou. Výsledkom je o dosť menej predpovedateľná politika. Aj keď treba dodať, že Česká republika sa tomu v poslednej dekáde celkom úspešne blíži.
Ďalším výrazným rozdielom je o dosť viac konzervatívne až krajne pravicovo orientované ideologické spektrum na Slovensku. Z toho potom pramení aj odlišný obsah politických diskusií. Čo majú obe krajiny v posledných rokoch spoločné je vysoká miera polarizácie a ohrozenia demokracie zo strany rôznych populistických a na Slovensku navyše o dosť viac viditeľných krajne pravicových aktérov.
Je teda podľa vás český politický systém nastavený správne?
Na to by sa dalo odpovedať veľmi obšírne. Na to, ako ústava vznikala, teda iba niekoľko týždňov na jeseň 1992, kedy bolo jasné, že o pár mesiacov dôjde k faktickému rozdeleniu Československa, ide o mimoriadne vydarený dokument. Myslím si, že dobre reflektuje spoločenskú realitu, napríklad tým, že zbytočne nerobí z Česka federáciu a je veľmi dobre napísaná z hľadiska vyvažovania mocí a rôznych ústavných poistiek. Napríklad je pomerne zložité, aby jedna politická sila zásadným spôsobom menila základné nastavenie politického systému.
Zmeny ústavy musia schváliť veľkými väčšinami obe komory parlamentu, ktoré sú volené rôznym volebným systémom, a navyše, majú odlišne pojaté volebné obdobia. Podobne volebný systém, kľúčový parameter politického systému, je možné meniť iba za súhlasu oboch komôr.
Väčšou slabinou celého systému je podoba pomerného volebného systému, ktorý príliš neuľahčuje vytváranie vlád a je jednou z hlavných príčin početného výskytu nie príliš stabilných a nie príliš programovo súrodých vlád. To podľa mňa významne prispelo k postupnému nárastu nespokojnosti s politikou a následnému vzostupu populistických strán. Ústava tiež počíta s určitou mierou kooperatívnosti politických aktérov s tým, že budú ústavu rešpektovať a napomáhať jej fungovaniu, čo sa nie vždy dialo.