ROZHOVOR: Očakávania od českého prezidenta sú väčšie, ako jeho právomoci, hovorí politológ
Už v piatok 27. a v sobotu 28. januára si Česi budú v druhom kole voliť prezidenta. V súboji stoja proti sebe Andrej Babiš a Petr Pavel. Bývalí českí prezidenti sa snažili prekračovať hranice svojich kompetencií a symbolická funkcia im nestačila. Politológ Masarykovej univerzity v Brne a Národného inštitútu SYRI Vlastimil Havlík v rozhovore prezradil, ako funguje výkonná moc v Česku a aké má prezident právomoci a povinnosti.
Česká republika je rovnako ako Slovensko parlamentným štátom. Aké má teda práva a povinnosti český prezident?
Česká republika má parlamentný režim s kľúčovou pozíciou parlamentu a predovšetkým Poslaneckej snemovne, ktorej je zodpovedná vláda. Senát ako druhá komora parlamentu je výrazne slabší, ale má dôležitú úlohu poistky v prípade pokusov o zmenu ústavy alebo volebného systému.
Výkonnú moc má teda najmä vláda, ktorá potrebuje väčšinu v Poslaneckej snemovni. Tá sa zodpovedá dolnej parlamentnej komore. Prezident nevládne priamo. Má skôr reprezentatívnu a symbolickú úlohu. Zároveň by však mal fungovať ako niekto, kto sa snaží uhladzovať konflikty a hľadať konsenzus.
Jeho najviditeľnejšou úlohou je zostavovanie vlády, no aj pri tom by mal pomáhať nájsť väčšinu v Poslaneckej snemovni. Dôležité je však zdôrazniť to slovo "mal". Očakávania verejnosti od prezidenta sú predovšetkým z historických dôvodov väčšie, než jeho reálne právomoci. Navyše, už od Prvej Československej republiky sa tiahne tradícia silných osobností na čele štátu, medzi ktorými boli napríklad Tomáš Garrigue Masaryk a Eduard Beneš, ktorí sa neuspokojili s čisto symbolickou pozíciou a snažili sa naťahovať ich ústavné právomoci až na hranice a vytvárať politický vplyv mimo ich rámec.
Československo bolo potom jedinou krajinou postsovietskeho bloku, ktorá si po celý čas uchovala pozíciu prezidenta republiky. Po Novembri 1989 boli prezidentmi zvolení Václav Havel, Václav Klaus a Miloš Zeman, teda opäť mimoriadne silné osobnosti, ktoré sa neuspokojili iba so symbolickým výkonom funkcie.
Novela ústavy, ktorá zaviedla priamu voľbu, dala prezidentovi legitimitu nezávislú od parlamentu a teda posilnila potenciálne "chúťky" hlavy štátu pokúsiť sa byť niečím iným než iba symbolom. V českom prostredí tomu navyše nahráva nie úplne stabilný stranícky systém a časté ťažkosti so vznikom väčšinových vlád. Keď je vláda slabá, tak to nahráva prezidentovi a naopak.
Česko malo zatiaľ teda troch prezidentov...
Áno, Václava Havla, Václava Klausa a Miloša Zemana. Václav Havel si získal legitimitu svojou disidentskou činnosťou a následne tým, že bol vedúcou postavou Novembra 1989. Môžeme ho považovať za liberála. Václav Klaus bol dlho predsedom hlavnej konzervatívnej politickej strany, ale predovšetkým koncom svojho druhého prezidentského obdobia, a najmä po uplynutí mandátu, sa posunul do krajnej pravice.
Miloš Zeman bol dlhoročným predsedom ľavicovej sociálnej demokracie, ale najmä počas svojho prezidentského obdobia sa posunul k hodnotovému konzervativizmu a v niektorých aspektoch tiež k postojom vlastným krajnej pravici. Zeman aj Klaus sa postupne stali v rade svojich postojov viac-menej otvorenými podporovateľmi Ruska. Po minuloročnej agresii Ruska voči Ukrajine však Zeman prehodnotil svoje postoje.