ROZHOVOR: Slovák, ktorý dobyl južný pól. Martin Navrátil prešiel na Antarktíde bielym peklom
Bielym peklom neobývanej Antarktídy prešiel za 47 dní. Stal sa prvým Slovákom, ktorý dosiahol južný pól od pobrežia Antarktídy na lyžiach. Zdolať zamrznutú krajinu sa vybral s dvomi cudzincami, ktorých sotva poznal. Cestovateľ Martin Navrátil v rozhovore hovorí, že už dostal pozvánku na ďalšiu polárnu expedíciu. Prečítajte si exkluzívny rozhovor so slovenským polárnikom.
Byť dva mesiace s dvoma ľuďmi je určite skúška trpezlivosti. Rozumeli ste si hneď?
Od prvého momentu. Prijali sme to, čo robia Nóri, keď dosiahli ako prví južný pól a zvíťazili nad tak Angličanmi – pozitívne mysleli. To je najpodstatnejšie. Kathinka nám povedala, aby sme každý deň po tom, ako vstaneme, povedali "ďalší pekný deň na Antarktíde". Aj keď my z východnej Európy nie sme na takéto motivačné frázy, povedal som si, že ona je generál a ja budem "poslúchať". Naozaj to pomáhalo. Robili sme si z toho žarty. Keď fúkalo, tak sme sa smiali "Yes, another best beautiful day in Antarctica!" V momente, ako sme sa zasmiali, nám úsmev naštartoval pozitívne myslenie. To je extrémne dôležité. Tak, ako som mal pocit, že je to hlúposť, tak to hlúposť nebola a funguje to.
Správa, že ste dosiahli južný pól, obletela Slovensko a ľudia sa s vami úprimne tešili. Plánujete vaše zážitky zosumarizovať do knihy?
Vznikne z toho kniha. Nie o tom, ako je všetko ťažké a namáhavé, ale o tom, ako pozitívne myslieť a prekonávať prekážky a vysporiadať sa s diskomfortom. Tiež, ako prebieha príprava na takúto cestu nielen po materiálnej stránke, ale celkovo. Ako dlhú cestu musí vôbec človek prejsť predtým, ako sa rozhodne ísť na južný pól.
Vrátili by ste sa na južný pól?
Vrátil by som sa na Antarktídu. Zvolil by som ale inú cestu. Teraz si dám asi rok pokoj od polárnych oblastí. Kathinka ma pozvala na jednu polárnu expedíciu – je to veľká pocta, pretože ona je legendou. V hlave už mám niečo, je to ešte viac šialené a ešte viac bláznivé, ale nechcem viac prezradiť. Som v tom trošku poverčivý.
Dosiahnutím južného pólu ste si splnili najväčší cestovateľský sen. Dá sa to ešte prekonať?
Nie je to celkom tak. Každý rok vám poviem iný cestovateľský sen. Mojím najväčším snom bolo vždy cestovať. Keď si spomeniem na toho malého Navrátila, ktorého snom bolo odísť do Jordánska v roku 1997, že toto bude najväčší sen...a čo sa odvtedy podarilo, že človek navštívi vyše 180 krajín sveta a zúčastní sa mnohých krásnych expedícií, ktorých je aj tvorcom, tak si poviem, že už aj keby sa mi nič nesplnilo, tak musím byť abnormálne spokojný človek. Veľké sny sa už splnili. Ak to zatiaľ zdravie dovoľuje, tak ďalšie sny budú prichádzať. Ako v dobrom povedala moja mamina: "akú ďalšiu blbosť som vymyslel". Ako hovorila moja nebohá stará mama: "už nemôžeš vymyslieť väčšiu blbosť", vždy som prekvapil, že ešte väčšiu "blbosť" viem vymyslieť.
Uniká vám nejaká krajina?
Nechodím to krajín, aby som si ich odškrtol. Nebol som dlho vo Švajčiarsku, mňa krajina musí niečím zavolať. Musím mať za cestou príbeh. Nezaujíma ma, že je nejaká lacná letenka, keď neviem, prečo by som do tej krajiny mal ísť. Preto som sa vrátil 20-krát do Uzbekistanu, 30-krát do Indie – vždy tam idem za nejakým príbehom. Chýbajú mi také krajiny ako Luxembursko, Lichtenštajnsko, San Maríno, Maledivy, Seychely – čakám na to, kedy ma tie krajiny zavolajú a určite tam pôjdem.
Celý rozhovor s cestovateľom Martinom Navrátilom si môžete pozrieť nižšie.